Celoživotné aktivity Karola Komanderu v oblasti kultúry či zdravotníctva počas uplynulých desaťročí výrazne prispeli k rozvoju Liptovského Mikuláša. Dnes 95-ročný rodák z Vrútok obohatil kultúrny život na Liptove predovšetkým v slovenskom ochotníckom divadelníctve. Jeho prvé spomienky spojené s divadlom sa viažu na školské časy.
Korene rodiny Komanderovcov siahajú do Francúzska. Starý otec Paul prišiel na Slovensko ako rušňovodič budovať a rozvíjať Bohumínsko-košickú železnicu. Neskôr sa rodina presťahovala z Turca na Liptov. Tu mladý Karol v roku 1942 absolvoval Gymnázium M. M. Hodžu.
„Spomínam si, že keď som chodil do ľudovej školy, tancovali sme a spievali. Už vtedy som sa obliekol do kroja. Keď som prišiel na gymnázium, od kvinty som vstúpil do samovzdelávacieho Hodžovho krúžku. Tam sme sa dostali aj k divadelným inscenáciám a mali sme k dispozícii aj študentských režisérov,“ priblížil Komandera.
Mladí autori sa v samovzdelávacom krúžku prezentovali vlastnou tvorbou. Recitovali, hrali divadlo, viedli diskusie o napredovaní kultúry. Neskôr Komandera ako ochotník hrával v krúžku podtatranských akademikov a dramatickom súbore ochotníkov. Stál aj pri zrode divadelného krúžku Gašpara Fejérpataky - Belopotockého.
„Keď som zmaturoval, prišiel som do normálneho života, kde som sa stal úradníkom v poisťovni, takže som mal okrem zamestnania aj voľný čas. Keďže sa mi počas gymnázia zapáčilo ochotnícke divadlo, a potom aj práca starších divadelných ochotníkov v Liptovskom Mikuláši, pridružil som sa k nim. Stal som sa aj aktívne hercom. Neskôr sme sa s priateľmi pustili do organizačnej stránky ochotníckeho divadelníctva v rámci Slovenska. Boli sme zakladateľmi slovenského divadelného ochotníctva,“ zaspomínal si.
Komandera divadlo neopustil ani po skončení aktívneho hrania, v Združení divadelných ochotníkov Slovenska pôsobil v rôznych funkciách až do roku 1993. Za svoju úspešnú činnosť v divadelníctve dostal od ministerstva kultúry ocenenie Zaslúžilý pracovník kultúry.
Okrem kultúrno-spoločenských aktivít mal Komandera zásluhu na zjednotení zdravotníctva. Podieľal sa na vzniku Okresného ústavu národného zdravia. V rokoch 1960 až 1984 bol správcom štátnej nemocnice v Liptovskom Mikuláši. Inicioval tiež myšlienku, aby niesla meno po významnom rodákovi, lekárovi a dramatikovi Dr. Ivanovi Stodolovi.
Dlhoročný ochotník nezaháľa ani vo vysokom veku a aj v súčasnosti sa aktívne zúčastňuje na mnohých matičných a kultúrnych podujatiach v Liptove.
