V Brezovej pod Bradlom sa uskutočnili v sobotu fašiangové slávnosti, ktoré mesto spojilo s ochutnávkou zabíjačkových špecialít."Fašiangy naši predkovia vnímali ako čas bujarých zábav, veselosti, hodov. Spájajú sa s nimi predovšetkým obchôdzky mládencov po dedine i sprievody v maskách. Počas tohto obdobia sa uzatváralo aj najviac manželstiev v roku," uviedla pre TASR etnografka Dita Andrušková zo Záhorského múzea v Skalici.
Fašiangy boli obdobím spoločných priadok a zakáľačiek aj v Brezovej pod Bradlom. "Je pravda, že takýchto podujatí dnes ubúda. My sa však snažíme tieto zvyky a obyčaje udržiavať. Ide už o šiesty ročník fašiangových slávností, súčasťou ktorých je aj spoločná zabíjačka. Návštevníci mali v sobotu možnosť ochutnať klobásky, jaterničky, tlačenku, paštétu, ale aj slaninu či rebierka. Nechýbali ani paprčky, kolienka a huspenina, ktoré sa v tomto regióne robia," uviedol pre TASR mäsiar Štefan Stančík.
Podľa neho neexistuje pravidlo, podľa ktorého je prasa ideálne na zabitie. Niektoré je vhodné pri 150-kilogramovej hmotnosti, iné až pri 250 kilogramoch. "Závisí to od viacerých faktorov, napríklad aký dobrý je gazda a, samozrejme, čím je kŕmené," doplnil mäsiar.
Zabíjačkové slávnosti v Brezovej pod Bradlom majú dlhoročnú tradíciu. "Keďže ich organizovali okolité dediny, rozhodli sme sa ich pripraviť aj u nás. Tradične sme ich organizovali pred fašiangom. Ľudia pozabíjali prasiatka, pripravili si zásoby na Veľkú noc, lebo po fašiangoch nasledoval pôst," priblížil ďalší mäsiar Ján Rehuš.
Pre fašiangové obdobie boli typické maskované sprievody. "Masky boli rôzne, väčšinou ich nosili mládenci a muži, najznámejšou je maska čerta. Takmer každá záhorská obec mala typickú masku, napr. v Uníne to bola maska slona, vo Veľkých Levároch medveďa a v Gbeloch kata a vodníka," spresnila etnografka.
Fašiangy sa spájali s bujarými zábavami. Najväčšia bola na konci tohto obdobia, v utorok pred Popolcovou stredou, kedy sa pochovávala basa. K tradičným tancom v tomto regióne patrí tanec šablárov, ktorý bol súčasťou obchôdzok mládencov po dedine. Ich cieľom bolo symbolicky zabezpečiť prosperitu hospodárstva. Šablárom gazdovia napichovali na šable slaninku a klobásky.
"Gazda bol ochotný obetovať slaninku a klobásky aj pre spevokol a tanečníkov, ktorí mu prišli zaspievať a 'vymiesť' grunt, čo ho malo ochrániť pred bosorkami a zabezpečiť zdravý statok. Bol preto ochotný obetovať časť z prasiatka. Samozrejme, musel naliať po štamprlíku, bez toho to nemohlo byť," priblížil mäsiar Ján Rehuš.
