Každý, kto sa nevie dopátrať nejakej informácie o Brezovej pod Bradlom, Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, ale aj o športovej a kultúrnej činnosti v tomto kopaničiarskom meste, obracia sa na Petra Uhlíka. Domáci o ňom vravia, že je chodiaca encyklopédia mesta.
Vyštudovaný učiteľ geografie a dejepisu učil 43 rokov, z toho posledných 41 v základnej škole v Brezovej pod Bradlom. Je najdlhšie slúžiacim učiteľom v tejto škole. "O tom, že som skončil v Brezovej, rozhodla zhoda okolností. Pochádzam zo Starej Turej a po vojne som chcel učiť v blízkosti domova. V Myjave v tom období nebolo voľné miesto a tak som mal na polroka vypomôcť v Brezovej. Ale už po dvoch mesiacoch som vedel, že tu zostanem učiť natrvalo. Rozhodol o tom riaditeľ Ján Fajnor, ktorý mal na tú dobu skvele prepracovaný pedagogický systém," prezradil Uhlík, ako sa dostal do Brezovej.
Mnohostranne sa zapájal do kultúrno-spoločenského a športového života Brezovej. Hral súťažne hokej a futbal za miestny TJ Baník. Roky pôsobil ako tréner a funkcionár hádzanárok TJ Bradlan, vychoval mnoho prvoligových hráčok i reprezentantiek. Pôsobil v ochotníckom divadle a bol konferencierom folklórneho súboru Brezová. Písal scenáre, režíroval programy, moderoval a recitoval. Pôsobil ako starejší na svadbách, istý čas viedol aj kroniku mesta.
Trinásť rokov stál na čele Spoločnosti M. R. Štefánika, dnes je jej čestným predsedom. "V roku 1989 sme sa rozhodli s Jánom Iždinským založiť Spoločnosť Milana Rastislava Štefánika, lebo sme mali dojem, že na to máme morálne právo ako rodáci z tohto kraja, ktorí sme Štefánika ani v minulom režime nikdy nesklamali. My sme mali pôvodne väčšie ciele. Mysleli sme si, že Štefánik je na Slovensku číslo jeden a aj bude. Ale zistili sme, že v každom regióne na Slovensku majú svojho Štefánika. Mojou snahou aj v súčasnosti je, aby som ľuďom vysvetľoval pravdu o Štefánikovi, keďže hlavne internet prináša možnosti šíriť mnohé nepravdy," uviedol pre TASR bývalý učiteľ.
Vedie redakciu časopisu Bradlo, prispieva do periodík. Je aktívny v prednáškovej činnosti. Venuje sa literárnej tvorbe, napísal knihy V siločiarach ducha, Urobili ma Tatarom, Odrobiny spod katedry I. a II., V objatí rodných letokruhov či Dvoranka Mariška.
Jeho pedagogické schopnosti pomohli viacerým jeho žiakom rozhodnúť sa v ďalšom životnom smerovaní. "Zažil som ho ako učiteľa v 80. rokoch. Jeho hodiny boli zaujímavé a prispeli k tomu, že v profesijnom živote stále pracujem s históriou a svoje znalosti predávam ďalej ľuďom. Svoj kraj mám veľmi rád a výrazne k tomu prispelo, že ako žiaci základnej školy sme pod vedením učiteľa Uhlíka robili výlety do okolia. Boli zaujímavé nielen tým, že sme spoznávali prírodné krásy, ale vždy to bolo kombinované s výkladom o významných rodákoch nášho regiónu a históriou," zaspomínal pre TASR na svojho učiteľa Matúš Valihora, ktorý vedie Múzeum Dušana Samuela Jurkoviča, architekta Mohyly M. R. Štefánika.
Pri príležitosti 735. výročia prvej písomnej zmienky o Brezovej pod Bradlom ocenilo mesto Uhlíka pamätnou plaketou a pri príležitosti životného jubilea mu bola v roku 2010 udelená Cena mesta za pedagogickú, kultúrnu a športovú činnosť, ktorou významne prispel k rozvoju mesta. Je aj čestným občanom Starej Turej. "Vždy hovorím učiteľom na Bradle, nehovorte deťom hlúposti, vychovávajte ich k sebavedomiu. Neučte ich k prízemnosti, lebo vyspelý je iba ten človek, ktorý netrpí komplexom menejcennosti," zakončil bývalý učiteľ Uhlík
