Humenskí školáci sa učia o histórii svojho kraja
Deti mali možnosť získať poznatky o bývaní šľachticov v čase existencie hradov.

21.02.2018 | Prešovský kraj | Autor: Ján Lašák

Žiaci humenských škôl spoznávali vo Vihorlatskom múzeu (VM) šľachtické sídla horného Zemplína a zbojníkov z Vlčích hôr. Pracovníci si pre nich pripravili interaktívne podujatie, ktoré je pokračovaním objektového vyučovania v predmete dejepis a regionálna história. Určené je žiakom piateho až deviateho ročníka základných škôl a študentom stredných škôl.

Tí mali možnosť získať poznatky o bývaní šľachticov v čase existencie hradov až po obdobie výstavby kaštieľov. Dozvedieť sa mohli tiež prečo a akým spôsobom hrady zanikali alebo menili svoju podobu, ako sa to odzrkadľovalo na architektúre objektov, interiérovom zariadení a spôsobe života šľachticov.

"Študentky, ktoré tu máme z Prešovskej univerzity, piatačky, si pripravili tému zbojníkov, ktorí sídlili vo Vlčích horách, teda v Poloninách," uviedla pre TASR historička VM Zuzana Koščová. Ide o dvoch najznámejších predstaviteľov, a to Fedora Hlavatého a Andreja Savku.

Prvý menovaný pochádzal z Ruskej Volovej v okrese Snina a žil v 15. storočí. Pôsobili s ním aj jeho dvaja bratia. Ako zbojnícky kapitán dokázal viesť takmer 50-člennú zbojnícku družinu, ktorá operovala v okolí Humenného, Sniny, Medzilaboriec, Svidníka, Stropkova a Bardejova. Tam sa v obci Stebník narodil aj ďalší známy zbojník Andrej Savka, ktorý oslobodzoval svojich kolegov a nevoľníkov. Pridal sa k poľskej družine Vasiľa Bajusa. Podľa Koščovej sa pohybovali v regióne Zemplína, hlavne v pohraničí, až po Spiš a dokonca sa miešali s jednotlivými družinami z Poľska a Ukrajiny. "Boli to zväčša Rusíni," podotkla na margo tunajších zbojníkov.

 

               

 

Podujatie je tvorené z prednáškovej a praktickej časti, kde si môžu deti podľa Koščovej urobiť osemsmerovku venovanú zbojníkom, tiež si môžu prečítať stredovekú listinu, konkrétne výhražný list Fedora Hlavatého z roku 1493 mestu Bardejov, skúsiť si môžu aj písanie perom a tušom. "Ukážeme im tiež, ako sa kedysi pečatilo s pečatidlom a pečatným voskom," spomenula s tým, že je to pre nich niečo nové.

Vihorlatské múzeum si v tomto roku pre tieto projekty pripravilo aj novú učebňu. Vybavená je audio-technickou podporou a účelovým priestorovým riešením pre rôznorodé didaktické aktivity. Kedysi sa totiž podľa Koščovej konali v koncertnej sieni a boli obmedzené akciami, ktoré sa v nej prebiehali.

Deti majú o takýto druh vyučovania podľa jej ďalších slov záujem. Pripravujú tam okrem iného aj hodiny biológie, tiež fotografické interaktívne podujatia, z ktorých jedno sa uskutoční už tento štvrtok (22.2.). "Určite budeme v takýchto aktivitách pokračovať a budeme sa snažiť robiť viacero projektov, aby sa deti zapájali do takýchto aktivít, ktoré sú venované regionálnej histórii," uzavrela Koščová.
   

autor: TASR