Obyvateľov podtatranskej obce Švábovce prezývajú Papcuňari, toto netradičné označenie súvisí s tradičným miestnym pokrmom.
„Je to jednoduché jedlo, polievka chudobných tzv. papcun, robí sa na rôzne spôsoby, mliečny, s kapustou alebo hubami. Ja si pamätám, že nás tak volali odmala, bralo sa to tak, že sme chudobnejší, ale zase múdrejší. Tu v okolí mali obyvatelia každej obce nejakú prezývku,“ priblížil pre TASR starosta Šváboviec Ján Mlynár.
Pavol Rusnačko – Číro opisuje v obecnej monografii prípravu papcunu takto: „Postavíme vodu, osoľime, vsipeme na drobno pokrate gruľe a dame varic. Vody teľo, žeby gruľe buli zakrite s vodu. Kim še to vari, zahneceme z jedneho vajca a muki tvarde cesto, take žeby še drobilo. Zrobime sebe pohodľe a cesto drobime medzi paľcami, tak dostaneme papcun.“ Papcun sa potom pridá k zemiakom, varí sa krátko, aby sa nerozmočil. „Daftere robia cesto lem z vodi a muki,“ dodáva Rusnačko.
Zapražený papcun sa robí so škvarkami a červenou paprikou, do papcunu s „kapušňarku“ sa pridáva kyslá kapusta, existuje aj hubový papcun alebo s mliekom. „Toten papcun s mľekom možeme vilepšic, keď do neho ešči dame brindzu, co sme ju kuščik rozferľali v sladkim mľeku,“ objasnil Rusnačko. Azda najšpeciálnejší je papcun zo šaru, teda z prvého mlieka kravy, ktorá sa otelila. Je žlté a husté, v súčasnosti nazývané aj mledzivo alebo kolostrum. Šara sa v hrnci zvarila ako tvaroh, a potom sa pridala do hotového papcunu.
„Papcun pravidelne varíme, keď máme napr. Deň obce, vtedy pripravujeme aj džatky, čo je tiež také naše typické jedlo – uvarené zemiakové cesto poliate napr. masťou a škvarkami a podáva sa s kapustou. Toto označenie Papcuňari sa u nás používa dodnes, dokonca aj mladá generácia vie, že nás v okolí tak volajú. A musím povedať, že papcun chutí všetkým, ktorí ho ochutnajú, pretože je to veľmi jednoduché a ľahké jedlo,“ uzatvára Mlynár.
