Historicky i kultúrne bohatá Orava dodnes patrí medzi regióny Slovenska, kde si miestni ctia pôvodné tradície Vianoc. Rovnako, ako je to pri vianočných oblátkach či stromčeku, sa na Orave snáď ani nenájde domácnosť, v ktorej by chýbal betlehem. Špecifikom regiónu sú tzv. prenosné betlehemy deda Siváňa z hornooravskej obce Babín, ktoré v minulosti našli svoje využitie najmä pri koledovaní.

Drevené alebo papierové betlehemy, ako ich poznáme v súčasnosti, predstavujú zhmotnenú zvesť narodenia spasiteľa Ježiša Krista. Podľa etnografky Oravského múzea Eleny Beňušovej boli určené obzvlášť pre deti, ktoré tak mohli lepšie pochopiť vianočnú symboliku. „Pôvodne boli súčasťou zariadenia kostolov, ale približne koncom 18. storočia ich začali premiestňovať a postupne sa dostali do ľudového prostredia. Zruční rezbári vyrezávali podľa predlohy alebo vlastného cítenia rôzne podoby väčšinou menších betlehemov, ktoré boli súčasťou interiéru v dedinách a mali svoje miesto pod vianočným stromčekom,“ priblížila.

Betlehemy sa postupne stali symbolom Vianoc, rovnako ako vianočné oblátky či stromček. Na severnom a východnom Slovensku prevládali jednoduchšie jasle. „Zaujímavosťou pre Oravu sú prenosné betlehemy, ktoré vyrezal významný insitný umelec z Babína pán Štefan Siváň starší. Bola to zvláštnosť, pretože ich nielen vyrezal, ale chodil s tými svojimi spoločníkmi, s mládencami z Babína nielen po celom Slovensku, ale aj po Čechách a Morave,“ dodala Beňušová. Prostredníctvom týchto betlehemov, ktoré mali pohyblivé postavičky, približoval oravské koledy.

Tvorba deda Siváňa nebola ovplyvnená žiadnym umeleckým školením. Cez výrobu betlehemov sa postupne dostal aj k vyrezávaniu plastík. Najčastejšie zobrazoval matku obklopenú deťmi. Zo živočíšnej ríše vyobrazoval medvede, kone, kravy či ovce. Drevené sochy sa postupne stali predmetom záujmu galérií, múzeí a súkromných zberateľov. Najväčšiu zbierku plastík na Slovensku v počte 95 kusov od tohto autora vlastní Oravská galéria v Dolnom Kubíne.