Obyvatelia Banskej Bystrice a Zvolena sa doberajú už odjakživa. Ľudia spod Urpína svojim susedom hovoria Bryndziari a spod Pustého hradu im to vracajú oslovením Pažravci. Výrazy, ktorými sa častujú, počuť aj dnes, napríklad na hokejových zápasoch. Ako však hovorí dlhoročný mestský poslanec Milan Lichý a "echtovný" Banskobystričan: "Dobre nám je spolu. Veď väčších priateľov nenájdete, keď sa Bystričan a Zvolenčan stretnú vo svete. Ej, ale na hokeji doma! Hotová pohroma!"
Prekáračky notoricky známych rivalov majú korene v hlbokej histórii. "Keď villa Zolium a trochu neskôr nova villa Bystriciensis dostali od kráľa Bela IV. mestské privilégiá, bolo ešte dobre. Na Pustom hrade sídlila štátna správa - komitát, a v Bystrici bohatli waldbürgeri. Lenže potom ktosi nazval jedno sídlo Altsohl (Zvolen) a druhé Neusohl (Nový Zvolen) a oheň bol na streche," vraví Lichý.
"Ak chceme, preklad môže značiť Starý zámok a Nový zámok, ale i Starý Zvolen a Nový Zvolen. Veru, Neusohl či Neosolium bol názov Banskej Bystrice v čase najväčšej medenej slávy. Komitát, neskôr stolica, sídlili ešte vo Zvolene, ale potom bola sídlom Zvolenskej župy až do roku 1918 bohatá Bystrica. Slávy sa dostalo Zvolenu na päť rokov (1923 - 1928), keď bol centrom veľžupy. V rokoch 1940 - 1945 sa zmocnili župy znova Bystričania a po roku 1949 i nového Banskobystrického kraja. Nuž, stalo sa, že ak Bystrica ako medené mesto bolo samo o sebe bohaté, potom schudobnelo, lenže po roku 1949 sa už do znova hrdého, tentoraz povstaleckého mesta, lifrovalo všetko - úrady, školy, fabriky. A slávu kedysi väčšieho Zvolena držal nad Hronom dopravný uzol a najväčšia mliekareň a bryndziareň v Československu Wittmann. Tej nestačili ani starší Vagačovci v Detve či Molecovci v Slatine," vysvetľuje Lichý.
Zvolenčania sa s Bystričanmi vždy naťahovali, ale až keď v roku 1949 prišla o titul krajské mesto Žilina, Banská Bystrica sa ako metropola Stredoslovenského kraja stala pre nich "pažravou". Tento hanlivý výraz prevzali za všetku potupu i Zvolenčania. Bystričania ich zasa oveľa častejšie prezývali Bryndziarmi. Na heslo "za živa v Bystrici, po smrti v nebi", ľudia spod Pustého hradu dodávali: "Bodaj by nie, po takom očistci."
"Pri medzimestských športových zápoleniach padali onakvejšie výrazy. Najnežnejšie sa mešťania oboch miest titulovali oslovením kreptúch, krepúch, krepáň, krepiduš, krepkavý, krepý, ale i horšie. Odkiaľ sa to slovo nabralo? V Bystrici tvrdíme, že od kreptúcha, čo je vrece na obrok, ktoré sa koňom vešalo na krk. Obe mestá v minulosti schytali svoje," pokračuje Lichý, ktorý aj svojimi statusmi na sociálnej sieti spríjemňuje čítanie a rozosmieva priateľov práve používaním typických výrazov pre tento región, pomaly už zabudnutých.
"Keď zanietený Starobystričan žijúci v Nemecku Dušan Klimo prizval nás, vraj 'echtovných' Banskobystričanov, aby sme mu pomohli dať dokopy bystrický slovník pod názvom: Čak si z Bystrici, pridal som do neho dáke 'poviedačke', napríklad tú našu: 'Krepý ako križovatka na Huštáku' čoby označenie najväčšej sprostosti. Alebo zvolenskú: 'Slabý ako môťovský ocot' – odznak najväčšej riedkosti, slabosti. Aký je teda Banskobystričan? Je hrdý, dakedy býva priečny, ale určite nie je pažravý, ako vravia Bryndziari, a už vonkoncom nie je krepý," dodáva s úsmevom mestský poslanec.
