Holíč od Skalice delí necelých päť kilometrov, a tak nie div, že medzi oboma mestami vládne prirodzená rivalita. Holíčania svojim susedom zo Skalice nepovedia ináč ako Fazulári a, naopak, Skaličania sa o obyvateľoch neďalekého mesta vyjadrujú ako o Cibulároch.
Niekto môže skalickú prezývku Fazulári vnímať znevažujúco, fakt ale je, že na Záhorí sa fazuli darilo a Skaličania ju mali a majú radi. Svedčia o tom chutné fazuľové pokrmy. Najznámejším je fazolnica. O skalickej fazuľovej polievke sa hovorí, že je taká hustá, až v nej stojí lyžica. Tradične sa robievala v čo najväčšom hrnci deň vopred. Na tradičných podujatiach v meste Trdlofeste a Skalických dňoch sa zvykli v minulosti robiť súťaže vo varení tejto špeciality, ktoré boli mimoriadne populárne.
V Holíči zas hrá prím cibuľová polievka, ľudovo nazývaná cibulačka. Aj keď táto polievka pochádza z Francúzska, v meste na Záhorí si v nej našli zaľúbenie a dokážu ju pripraviť na viacero spôsobov.
Spojenie cibule a Holíča preslávil v poslednom desaťročí hudobný festival Cibula fest, ktorý je najväčším česko-slovenským festivalom a tento rok oslávil desiate výročie. „Názov festivalu vznikol na jar roku 2009. Je odvodený práve od prezývky Holíčanov, ktorým sa na Záhorí všeobecne hovorí Cibulári. Samotní obyvatelia mesta sú na toto pomenovanie hrdí, nechápu ho hanlivo. Vznikla tak najskôr tradícia Cibuľových dní, ktoré usporadúvalo mesto Holíč, a neskôr aj samotného Cibula festu,“ vysvetlil vznik názvu festivalu jeho organizátor Vladimír Chrenka.
Prečo sú Skaličania Fazulári a prečo Holíčania Cibulári, ale málokto dokáže racionálne vysvetliť. Dokonca aj ináč bohaté historické zdroje, o ktoré nie je na Záhorí núdza, vznik týchto prezývok interpretujú len veľmi stroho. „V historických knihách, povestiach, ale ani v knihách, ktoré sa venujú Záhoriu, sa vznik týchto prezývok nijako obšírnejšie nespomína. Ak tak v kontexte toho, že v Skalici mali obyvatelia radi fazuľu a v Holíči pre zmenu cibuľu,“ uviedol historik Záhorského múzea v Skalici Richard Drška.
