Na snímke vedúca odboru kvality vôd a životného prostredia Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Alena Trančíková bola hosťom relácie TASR TV, ktorú moderoval Oliver Remiaš v Bratislave 17. septembra 2026. FOTO TASR - Maroš Herc.
Bratislava 22. septembra (TASR) - Hlavné mesto Bratislava má veľké šťastie, že leží pri Dunaji a má dostatok vodných zdrojov, dokonca vodárenských veľkozdrojov. Niektoré z nich sú aj mimo jeho územia, napríklad až v Kalinkove a Šamoríne. Nedostatok pitnej vody zatiaľ nehrozí a nehrozil ani počas nedávneho pretrvávajúceho tepla a sucha. V rozhovore pre TASR to uviedla Alena Trančíková, vedúca odboru kvality vôd a životného prostredia Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS).
„Každopádne pre základné vodárenské zdroje, z ktorých čerpáme vodu na pitné účely, je smerodajný stav Dunaja. Naše vodárenské zdroje ležia na Žitnom ostrove. To znamená, že zásobáreň pitnej vody, najväčšia v Európe, ako sa radi pýšime, je naozaj dostatočne veľká na to, aby sme ešte nepociťovali nejaký nedostatok pitnej vody,“ skonštatovala Trančíková.
Priznala, že niektoré studne, napríklad na ostrove Sihoť, ktorý je jedným z vodárenských zdrojov, bolo potrebné prestať používať, keďže hladina v nich bola veľmi nízka. Zároveň podotkla, že ide o štandardný stav, ktorý však nastáva zvyčajne v septembri. Napriek tomu, že tentoraz tento fenomén zaznamenali pre suché a teplé počasie skôr a „dotácia“ z Dunaja bola menšia, nepredstavovalo to zatiaľ žiadny veľký problém.
Bratislava a najbližšie okolie by tak ani v najbližšom období nemali mať problémy s vodou, a to aj pre samotný vodárenský systém hlavného mesta a obcí, ktoré sú naň napojené. „Jednotlivé zdroje sú hlavnými potrubiami tak prepojené, že vieme dostať vodu, laicky povedané, z jednej strany na druhú tak, ako potrebujeme,“ podotkla Trančíková.
Problém však môže nastávať v obciach, ktoré sú zásobované z vlastných vodárenských zdrojov, lokálnych či z prameňov, napríklad na Záhorí. Tie môžu mať kapacitu „zľahka“ obmedzenú, avšak výrazné nedostatky neevidovali vodárne ani tam. A hoci niektoré obce žiadali občanov, aby vodou šetrili napríklad pri polievaní záhrad či napúšťaní bazénov, bolo to skôr postavené na „zdravom šetrení a zdravom rozume“, teda, aby predchádzali tomu, že pitná voda v najbližšom období nemusí byť. „Treba apelovať na to, že pokiaľ si polejem trávnik alebo umyjem auto, možno zajtra už nemusím mať čo naliať do pohára,“ poznamenala Trančíková, chápajúc však aj nadštandardné potreby obyvateľov.
Nedostatok, nielen vo vodárenstve, vidí aj v absencii solidarity a empatie medzi ľuďmi. Problém napríklad býva, keď vyššie položené domy majú prirodzene z pohľadu nadmorskej výšky nižší tlak vody ako domy, nachádzajúce sa nižšie. „Je naozaj veľmi nefér a povedala by som až nedostatok ľudskosti, používať vodu na napúšťanie bazéna, pokiaľ viem, že moji susedia, ktorí sú na hornom konci dediny, už nemajú ani čo do pohára a do hrnca,“ zdôraznila Trančíková.
Plytvanie vodou, najmä pri pretrvávajúcom suchom počasí, je podľa nej extra fenoménom, pričom by ho osobne označila aj za trestný čin, keďže to ohrozuje stabilitu zásobovania pitnou vodou. Nerozumnému využívaniu však podľa nej nahráva aj to, že sa to dosť ťažko sleduje a identifikuje, kde sa tieto veci dejú. Ak by ale aj prišlo k situácii, keď vody bude taký nedostatok, že bude treba „narábať citlivo s každou kvapkou“, pristúpia aj vodárne i vedenia samospráv k sledovaniu modernými metódami. „Pokiaľ sa ešte dá apelovať na nejaký zdravý ľudský rozum, tak to nevyužívame. Ale ak už bude zle, tak, samozrejme, vieme pristúpiť k takým drastickejším metódam,“ doplnila Trančíková.
