Mýty a legendy od nepamäti patria k hradom a výnimkou nie je ani Kežmarský hrad. V ňom mala byť uväznená Beata Laska, pretože sa vraj vybrala do Vysokých Tatier ako turistka. Tým sa údajne morálne prehrešila voči svojmu o niekoľko rokov mladšiemu manželovi a ten ju mal preto zavrieť do hladomorne. Riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintulová pre TASR potvrdila, že tento príbeh hradu veľmi pomáha pri jeho propagácii a najmä poľskí turisti o jeho príbehu vedia.
„Beate pri príchode do Kežmarku učarovala krása blízkych Tatier. Márne však lákala manžela do týchto hôr, Albert mal iné záujmy. A tak sa pani Laska vybrala do Tatier sama v spoločnosti kežmarských mešťanov - smerovali pravdepodobne k Zelenému plesu. Dobová kežmarská daňová kniha medzi inými zápismi totiž uvádza: ‚Pani Laska našla veľké zaľúbenie v tomto kraji a na Turíce roku Pána 1565, sprevádzaná mnohými mešťanmi, odcestovala do hôr,'“ priblížila historička Nora Baráthová.
Beata na túto odvahu, ktorá sa v tej dobe považovala za nemravnosť, kruto doplatila. Jej manžel totiž už dávno rozmýšľal o tom, ako získať jej majetky a súčasne sa zbaviť o 20 rokov staršej manželky. V daňovej knihe sa ďalej píše, že keďže sa Laska previnila proti zásadám mravnosti, dal ju jej manžel zavrieť do najpevnejšej veže svojho hradu. „Dal ju vlastne zamurovať do miestnosti hladomorne, kde mala jedným okienkom výhľad na Tatry a druhým okienkom sa jej podávala strava. Tu ostala šesť rokov,“ dodáva Baráthová.
Na snímke portrét šľachtičnej Beaty Lasky, ktorá sa ako prvá turistka vybrala do Vysokých Tatier, v Kežmarku 20. novembra 2018. FOTO TASR - Oliver Ondráš.
Cintulová v tejto súvislosti uviedla, že nové poznatky sa od týchto povier v niektorých častiach líšia. Na výlet mal ísť vraj aj samotný Albert, nie je potvrdené ani to, že šli naozaj k Zelenému plesu, a vraj nemala byť ani zavretá do veže. „Mohla sa po hrade pohybovať, s nikým sa však nesmela stretnúť a táto izolácia spôsobila, že sa takmer zbláznila,“ ozrejmila riaditeľka.
Historik umenia Múzea v Kežmarku Maroš Semančík dodal, že pravda v súčasnosti prezentovaná o Beate je len čiastočná. Hlavné príčiny toho, že bola údajne zamurovaná, vychádzajú z mestských kníh v Kežmarku a záznamy v nich boli často prispôsobené vzťahom medzi majiteľmi hradu a mestom Kežmarok. „Práve jeden zo záznamov v mestskej knihe hovorí o tom, že na ten výlet do ‚Snežných hôr' šli spolu. Ďalší zase hovorí, že šla sama s mešťanmi. Už aj tie dobové pramene sa tak rozchádzajú,“ objasnil Semančík.
Beata Laska bola väznená prakticky až do svojej smrti. Názory, kde vlastne zomrela, sa však taktiež líšia. „Podľa našich zdrojov zomrela v ústave pre choromyseľných v Košiciach, Poliaci zase tvrdia, že sa vrátila do Poľska a tam zomrela,“ dodáva Cintulová. Podobne tragický osud mal postihnúť aj jej dcéru z prvého manželstva, ktorá musela pre svojho žiarlivého manžela nosiť masku na tvári.
Albert Lasky napokon všetok majetok premrhal a v konečnom dôsledku prišiel aj o Kežmarský hrad. Nový majiteľ Ferdinand Rueber tak okrem hradu získal aj pološialenú Beatu Lasku. „Podľa všetkého bola táto žena veľmi sčítaná a vzdelaná a okrem klasických ženských činností typických pre túto dobu sa venovala aj politike a aktuálnej situácii,“ dodáva Cintulová.
„Kto vlastne pani Lasku do Tatier sprevádzal? Iba mešťania? Neboli to náhodou učitelia známej kežmarskej školy, ktorú už v tomto období pre jej vysokú úroveň navštevovali žiaci z celej strednej Európy? V škole bol bohatý sortiment vyučovacích predmetov, prednášali sa aj prírodné vedy, a tak nie div, že učitelia spolu so svojimi študentmi chodili do Tatier botanizovať a zbierať minerály. Celú pravdu sa už zrejme nikdy nedozvieme,“ uzatvára Baráthová.
