Dievčia dolina v Diviakoch nad Nitricou získala svoje pomenovanie na základe krutého činu osmanského nájazdníka. V hornonitrianskej obci sa doposiaľ traduje, že tam mal zabiť jednu z miestnych dievčin, život ju pritom mal stáť jej omyl.
Povesť o pomenovaní Dievčej doliny siaha až do roku 1530, keď Turci podnikali nájazdy na hornú Nitru a pustošili viaceré dediny už od Bojníc. „Ľudia, ktorí bývali v dedinách, sa ich báli. Oni si pod domami vyhrabali jamy, kde sa ukrývali alebo utekali do hôr, ukrývali sa v horách, no aj tam Turci na koňoch išli. Prechádzali z Diviak až do Nitrianskych Sučian, tadiaľ chodili horou,“ spomenula jedna z miestnych obyvateliek, folkloristka Oľga Domanická.
Medzi ľuďmi, ktorí utiekli pred Osmanmi do hôr, bola podľa nej i jedna miestna dievčina s menom Katka, ktorá sa ukryla do jedného prázdneho vyhnitého buku. „Keď išiel okolo Turek na koni, spadol a zahrešil: tucifaka, dievčina sa zľakla a počula: tu si, Kata! Vyšla von a on jej odťal hlavu. Odvtedy sa tá dolina volá Dievčia dolina,“ priblížila.
Dievčina tam podľa miestnych už nestraší, rovnako tam nestojí buk, do ktorého sa mala Kata ukryť, predsa len od krutého činu už uplynulo mnoho storočí.
K nájazdom Osmanov v dnešných Diviakoch nad Nitricou sa viaže okrem krutej vraždy Katky ešte jedna povesť.
„Keď sme zakladali folklórnu skupinu, potrebovali sme meno. Medzi Ješkovou Vsou a Diviakmi je taký kopec, ktorý volali Bukovec. Hovorí sa, že tam bol pochovaný turecký vodca v zlatej truhle so všetkým svojím imaním. Meno sme si teda dali po tomto kopci, a keď sme si povedali, že ak ten kopec niekedy otvoria a budú zisťovať, čo tam je a niečo nájdu, tak budeme ako Bukovec dediť,“ ozrejmila Domanická.
Ľudia sa podľa nej počas tých rokov nepokúšali do kopca dostať, aby drahocennosti, ktoré tam majú byť, získali. „Je to pekný kopec, rastú tam stromy, je to blízko cesty, ale zatiaľ sa nikto neodvážil. Už sa aj uvažovalo, či sa to neotvorí, či tam naozaj niečo nie je. My na to otvorenie ako dedičia čakáme,“ dodala s úsmevom.
