Spišská Nová Ves má pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o meste pripravené pre občanov i hostí pamätné mince a medaily. Informovala o tom vedúca kancelárie primátora Spišskej Novej Vsi Andrea Jančíková. Nové pamätné mince okrúhleho tvaru sú vyrobené z mosadze s ochrannou vrstvou na povrchu s priemerom 27 milimetrov (mm) a hmotnosťou osem gramov. Vydané sú v náklade 8000 kusov.
"Na averze mince je zobrazený motív veže rímskokatolíckeho farského kostola Nanebovzatia Panny Márie, názov a erb mesta Spišská Nová Ves s číslicou 750. Na reverze sa nachádza motív kostolného zvona s jeho popisom. Ten pochádza zo slávnej zvonolejárskej dielne Majstra Konráda pôsobiacej v Spišskej Novej Vsi v rokoch 1357–1527," vysvetlila vedúca kancelárie s tým, že tento zbierkový predmet Východoslovenského múzea v Košiciach sa v súčasnosti nachádza na námestí Spišskej Novej Vsi pred radnicou.
S rovnakými motívmi boli podľa jej ďalších slov vyrazené aj strieborné medaily s priemerom 30 mm a hmotnosťou 14,21 gramu v náklade 250 kusov.
"Mosadzné mince budú rozdávané návštevníkom najväčších tohtoročných podujatí mesta, strieborné medaily sú určené pre významných hostí. K dispozícii je i 50 kusov na predaj v Turistickom informačnom centre," spomenula s tým, že obe boli vyrazené v štátnom podniku Mincovňa Kremnica.
Mesto sa pýši viacerými zaujímavými numizmatickými nálezmi. Ako v monografii Dejiny mesta Spišská Nová Ves uviedol Marián Soják, patrí medzi ne zlatá minca z obdobia okolo polovice 14. storočia.
"Jej analýza ukázala, že išlo o uhorský florén Ľudovíta I. (1342–1382) s priemerom 21 mm, na averze s florentskou ľaliou, na reverze s postavou sv. Jána Krstiteľa," opísal.
Vykazovali vysokú akosť a patrili k mimoriadne kvalitným minciam. Obsahovali takmer 99 percent zlata. "Objavená minca nielenže súvisí s rozmachom obchodu a frekventovanosťou obchodných ciest smerujúcich cez Spiš v 14. storočí, ale predstavuje zároveň najstaršiu zlatú stredovekú mincu nájdenú na Spiši a v Spišskej Novej Vsi," vysvetlil.
Hoden povšimnutia je podľa jeho ďalších slov aj nález z roku 2006 – počítací žetón. Takýto typ sa totiž na Slovensku zatiaľ nevyskytol. Vyrobili ho v 18. storočí v nemeckom Norimbergu a poukazuje na vládu poľského panovníka Augusta III. Saského (1733–1763). "Žetón vyrobili z pomosadzenej medi, takže exemplár budí dojem, akoby bol zo zlata," doplnil.
autor: TASR
