Nálezy európskeho významu sa podarilo nájsť v podhradí hradu Fiľakovo v okrese Lučenec počas archeologického výskumu, ktorý sa skončil pred niekoľkými dňami. TASR o tom informovala archeologička a riaditeľka Hradného múzea Fiľakovo Viktória Tittonová, podľa ktorej patrí k najzaujímavejším artefaktom časť šiitského modlitebného kotúča.
"V tomto roku sme otvorili štyri veľké sondy. Dve sme vykopali na mieste, kde má byť postavená nová budova, v ktorej budú umiestnené toalety. Keďže bude zapustená do zeme, aby nevyčnievala, museli sme preskúmať celú jej plochu 11 x 6 metrov a našli sme naozaj veľa zaujímavostí. Napríklad strieborné mince, keramiku, fajky, nožíky a dokonca aj nádoby a vrecia so zvyškami zŕn," podotkla riaditeľka.
Na snímke archeologický nález šiitského modlitebného kotúča, ktorý archeológovia objavili počas výskumu, ktorý prebiehal v podhradí hradu Fiľakovo v okrese Lučenec, 5. novembra 2018. EASYFOTO TASR - Branislav Caban.
Najzaujímavejšou je podľa nej torzo uvedeného šiitského modlitebného kotúča, teda hlineného disku, ktorý si moslimovia pri modlení prikladajú na čelo a otočia sa smerom k hrobom svojich svätcov v niekdajšej Perzii. "Skutočnosť, že ide práve o tento predmet, sme zistili v spolupráci s kolegami z Maďarska," dodala Tittonová s tým, že ide o ďalší nález, ktorý dokumentuje časť dejín Fiľakova v 16. a 17. storočí, kedy patrilo do Osmanskej ríše.
Zostávajúce dve sondy archeológovia vyhĺbili pri malej bašte zo 17. storočia, ktorá je posledným pozostatkom mestského opevnenia. "Chceli sme tam odsledovať napojenie zvyškov mestských hradieb na jej vonkajšiu časť. Počas veľkej pamiatkovej obnovy v 80. rokoch 20. storočia boli totiž k bašte primurované dva nadzemné murované cípy, ktoré náznakovo ukazovali pripojenie mestských hradieb. Nevedeli sme však, či sa opevnenie naozaj pripájalo v týchto miestach, alebo tam múry len náhodne dobudovali," vysvetlila riaditeľka.
Počas tejto časti výskumu sa však podľa nej podarilo nájsť i stopy staršej fázy opevnenia, ktoré bolo tvorené ešte drevenou palisádou. "Potvrdilo sa nám tiež, že uvedené nadzemné cípy múrov z 80. rokov sú postavené na pôvodných základoch," konštatovala riaditeľka.
Toto zistenie považuje podľa vlastných slov za dôležité nielen z vedeckého hľadiska, ale aj pre projekt obnovy podhradia, ktorý mesto ako vlastník hradu aktuálne realizuje v rámci programu cezhraničnej spolupráce Interreg. Samospráva cezeň na revitalizáciu podhradia a čiastočnú rekonštrukciu hradu získala približne milión eur.
