Pamätníky obetiam prvej svetovej vojny vo viacerých obciach na Spiši po rokoch doplnili aj o mená obetí druhej svetovej vojny. Niektoré z nich zanikli, prípadne vôbec neboli zaevidované, iné sú súčasťou intravilánov dodnes. Takéto pomníky sú napríklad v Spišskom Štiavniku, susednej Hranovnici, Spišskom Bystrom či vo Vernári. Podľa Emila Bajtoša zo Spišského klubu vojenskej histórie Gvardija je zaujímavý napríklad ten v Hranovnici, ktorý bol postavený priamo v strede križovatky smerom na Spišský Štiavnik.
"Má dokonca aj trojuholníkový pôdorys rovnako ako ostrovček, na ktorom stál. Pred niekoľkými rokmi ho však presťahovali do parku v dedine, najmä kvôli bezpečnosti, pretože cesta je dosť frekventovaná, a počas spomienkových slávností sa tam zhromažďovali väčšie skupinky ľudí," objasnil Bajtoš s tým, že trojuholníkový pôdorys si pamätník zachoval aj na novom mieste.
Väčšina pomníkov na Spiši sa podľa Bajtoša vyznačuje jednoduchosťou, nešlo o architektonicky zložité monumenty a zväčša ich budovali miestni kamenári krátko po vzniku prvej Československej republiky. Pozostávajú zo základovej dosky vybudovanej z kamenných blokov, na nej sa nachádza napríklad miesto na pamätnú tabuľu a stĺp s krížom, alebo len samostatný kríž.
"Tabule s menami sa však po 2. svetovej vojne dopĺňali o ďalšie obete, takže sa nezachovali tie pôvodné. Čo je ešte zaujímavé, tak po druhej svetovej vojne kríže na pamätníkoch nahrádzali napríklad hviezdy, prípadne aj s kladivom a kosákom. Opäť sa tam vrátili po roku 1989. Výnimkou je však napríklad pamätník v Hranovnici, kde sa kríž nevrátil a ostal tam len vavrínový veniec," doplnil Bajtoš.
Aj keď boje prvej svetovej vojny neprebiehali na území Spiša, aj tam sa podľa vojnového historika Marcela Maniaka vojna vo svojich dôsledkoch naplno prejavila. "Bolo tak aj preto, že mnohí muži pôvodom zo Spiša boli odvedení na front a na Spiši pôsobili vojenské nemocnice. Spišiakov zaraďovali prevažne k rakúsko-uhorskému pešiemu pluku č. 67 - nazývaný 'prešovský', a honvédskemu pešiemu pluku č. 9. Bojovali však aj v radoch pešieho pluku č. 34 - nazývaný 'košický', a honvédskeho pešieho pluku č. 16. Tie boli nasadené na front v Halíči," vysvetľuje Maniak a dodáva, že mnohí spišskí vojaci v týchto bojoch padli.
V Spišskom Bystrom podľa Maniaka takmer nebolo domu, z ktorého by niekto nenarukoval na front, a rukovali dokonca aj učitelia. "Hospodárska situácia v obci sa zhoršovala a z bojísk sa už nikdy nevrátilo 18 miestnych mužov. Dva kostolné zvony zo Spišského Bystrého dokonca zrekvirovali na surovinu. Bol to veľký zvon sv. Michala z roku 1763 a menší zvon Panny Márie z roku 1797," priblížil vojnový historik. V neďalekých Vikartovciach sa z frontu nevrátilo 33 mužov a ďalších 23 ostalo invalidnými.
Na Spiši sú aj pamätníky, ktoré sú venované len obetiam prvej svetovej vojny. Jeden sa nachádza v popradskej mestskej časti Spišská Sobota, ktorý bol pôvodne postavený obetiam maďarského povstania a doteraz sú na ňom pôvodné maďarské nápisy. "V Krompachoch sa v parku na námestí, medzi ulicami Hlavná a Lorencova, nachádza pamätník, ktorý je neprehliadnuteľný, keďže na jeho vrchu je umiestnená bronzová nemecká helma. Po jeho stranách sú umiestnené štyri čierne mramorové tabule s menami 112 padlých v rokoch 1914 – 1918," dodáva Maniak s tým, že tento monument bol postavený v 20. rokoch minulého storočia a od roku 1963 je evidovaný v zozname národných kultúrnych pamiatok.
