Po tatranských dolinách dobrovoľníci odbremenia od odpadkov po letnej turistickej sezóne aj štyri tatranské plesá. Už tento piatok (5.10.) sa chystá v rámci 25. ročníka akcie Čisté vody, ktorej organizátorom sú Štátne lesy Tatranského národného parku (ŠL TANAP), veľké upratovanie pod hladinou Štrbského, Popradského, Velického a Nového Štrbského plesa. "K nim potápači tento rok prvýkrát pridajú ešte aj lom v popradskej Kvetnici," informovala Martina Petránová zo ŠL TANAP.
Akcia je sprievodným podujatím Medzinárodného festivalu potápačských filmov, ktorý sa začne vo štvrtok (4.10.) večer na Podbanskom. Okrem spomínaných štyroch plies, ku ktorým z času na čas pridajú aj iné lokality, potápači po lete každý rok vyčistia aj ďalšie vysokohorské jazerá. Za štvrťstoročie sa im z tatranských plies a potokov podarilo vytiahnuť dokopy viac ako šesť ton odpadu a celkovo vykonali 1583 ponorov. Rekordným bol rok 2004, keď na breh vyniesli až 506 kilogramov odpadu.
"V množstve neporiadku dominuje Štrbské pleso, ktoré je aj najviac navštevované a okolo ktorého bola najväčšia výstavba, z vysokohorských plies všetky tie, kde sú v blízkosti chaty," konštatoval koordinátor akcie za ŠL TANAP Pavol Kráľ.
Pod hladinou plies potápači lovia najmä smeti z ruksakov turistov či odpad, ktorý tam skončil po stavebných prácach. Na breh však vytiahli aj také kuriozity, ako sú napríklad historické svietniky, kuchynský riad, hokejové bránky, sedačku z električky, železnú kopiju, veslá z čias Rakúsko-Uhorska, ratrak či gátrové píly na rezanie ľadu, ktorý zo Štrbského Plesa kedysi vozili aj do reštaurácií v Pešti.
"Za štvrťstoročie potápači vykonali kus práce a môžem s potešením povedať, že neporiadku z tatranských plies výrazne ubudlo. Z roka na rok je ho menej a verím, že sa dočkáme času, keď na brehu už len skonštatujeme, že pod hladinou nič nebolo," dodáva Kráľ.
Okrem samotného čistenia potápači chatám pomáhajú i pri údržbe ich zariadení, predovšetkým vodovodov, ktoré sú umiestnené v plesách. Nápomocní sú aj pri vedeckých projektoch. "Pod hladinou Štrbského plesa dokonca pílili ručnou pílou spadnutý strom, z ktorého odoberali vzorku na určenie dĺžky jeho pobytu vo vode," konkretizuje Kráľ. Nezanedbateľný nie je podľa neho ani monitoring jednotlivých plies.
"Na základe pravidelnej kontroly sa zisťuje stav jazera a zaregistrujú sa prípadné zmeny. V rámci toho už boli zistené a zverejnené viaceré nové informácie, či už z oblasti flóry, fauny, hydrológie alebo geomorfológie. Vznikli tiež viaceré filmové dokumenty," uzatvára koordinátor akcie.
