Na snímke z 24. apríla 2025 masový hrob obetí rómskeho holokaustu v Škrípove (Studienke) vo Valaskej Belej v okrese Prievidza. Na mieste masovej popravy v časti Škrípov (Studienka) stojí pomník, ktorý obete rómskeho holokaustu pripomína. FOTO TASR - Alexandra Moštková.
Valaská Belá 2. mája (TASR) - Trinásť ľudí, z toho štyri deti, popravili nacisti v novembri 1944 vo Valaskej Belej v okrese Prievidza. Na mieste masovej popravy v časti Škrípov (Studienok) stojí pomník, ktorý obete rómskeho holokaustu pripomína.
Špeciálne jednotky SS od konca roka 1944 do jari 1945 uskutočnili na viacerých miestach Slovenska masové popravy Rómov. Zámienkou bolo najmä podozrievanie zo spolupráce s partizánmi. Prípad masovej likvidácie sa udial i vo Valaskej Belej. „Nacisti 7. novembra 1944 zobrali všetkých týchto belianskych Rómov z Novej Pešte, kde žili, vyviedli ich do Škrípova na pasienky, asi 500 metrov od obce a tam ich všetkých 13 popravili,“ povedal pre TASR starosta obce Miloš Cúcik.
Išlo podľa neho o členov rodín, ktoré bývali vo Valaskej Belej, v Novej Pešti. „Tam mali chalupu, kde ich nacisti aj zajali. Hovorí sa, že ich dali do kruhu a s guľometom postrieľali. Tých, ktorí boli zranení, dobili kolbami. Boli medzi nimi i malé deti,“ priblížil.
Zuzana Kumanová z občianskeho združenia In Minorita podotkla, že to boli ľudia, ktorí nikomu nič neurobili, a jediným ich nešťastím bolo, že boli Rómovia. „Žili v dedine v symbióze s ostatným obyvateľstvom. V Novej Pešti bolo niekoľko domčekov a rodín. Tieto rodiny boli zdecimované práve vyvraždením 13 členov. Čo je veľmi smutné, z 13 ľudí boli štyri ženy a štyri maličké deti,“ podotkla Kumanová.
Besnenie nacistov neprežili Štefan Kuman, Viktória Kumanová, Jozef Tanáč, Dorota Tanáčová, Štefan Tanáč, Anna Tanáčová, Rudolf Tanáč, Filip Tanáč, Vilma Tanáčová, Božena Tanáčová, Štefan Tanáč, Paulína Tanáčová a Rudolf Žikmund.
Obete rómskeho holokaustu pripomína hrob s pomníkom. „Obci sa ho v uplynulých rokoch podarilo zveľadiť. Je tam kovaná ohrada, náhrobok s menami obetí. Obec sa o hrob stará, chodíme ho upravovať i jeho okolie. Starajú sa o neho i členovia miestneho zväzu zdravotne postihnutých a dôchodcovia, rovnako i členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov,“ ozrejmil Cúcik. Osadenie pomníka zabezpečilo občianske združenie In Minorita, ktoré sa podieľalo i na revitalizácii hrobu.
Veľké boje tak počas druhej svetovej vojny neobišli i Valaskú Belú, odohrávali sa i v osade Gápel, ktorá dnes patrí pod obec. „Pochovaní sú tam mladí muži, 18- a 19-roční, ktorí padli pri oslobodzovaní našej obce,“ spomenul starosta s tým, že Valaskú Belú oslobodili 12. apríla 1945.
Cúcik označil druhú svetovú vojnu, ktorá mala za následok mnoho obetí, za nezmyselnú, podľa neho bola za ňou chamtivosť po moci a ovládaní sveta. „Trpeli počas nej mnohí ľudia, počnúc židovským etnikom, rómskym etnikom, všetci ľudia, ktorí v tej dobe žili,“ podotkol.
