Bratislava 13. decembra (TASR) - Mesto Bratislava mení pre financovanie materských škôl štatút hlavného mesta. Týka sa podielu na dani z príjmu fyzických osôb, ktoré bude mesto posielať mestským častiam. Zabrániť chce tomu, aby prišlo o desiatky miliónov eur po tom, ako bude štát od budúceho roka posielať normatív na dieťa priamo zriaďovateľom, teda mestským častiam. Zmenu schválilo vo štvrtok (12. 12.) bratislavské mestské zastupiteľstvo (MsZ). Magistrát sľubuje, že tému opäť otvorí.
Doteraz si časť financií nechávalo hlavné mesto, časť posielalo mestským častiam. To, že neposiela celú sumu účelovo viazanú na škôlky samosprávam, dlhodobo kritizuje starosta Petržalky Ján Hrčka. Mestské časti na ne musia doplácať. Zmenou zákona, ktorý má nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2025, sa má financovanie škôlok stať prenesenou kompetenciou miest a obcí, ktorá bude financovaná normatívom z ministerstva.
Takouto zmenou by však hlavné mesto prišlo, bez zmeny štatútu, o desiatky miliónov eur. Aby sa tak nestalo, zmení sa prerozdeľovanie výnosu dane z príjmov fyzických osôb, pričom výnos pre mestské časti sa znižuje. Pôvodný výnos je znižovaný o výšku normatívneho financovania pre jednotlivé mestské časti.
Nie všetci starostovia však takúto zmenu vítajú. Problémom je najmä pre tie mestské časti, ktoré za ostatné roky vytvorili najviac nových miest v škôlkach, na ktoré museli doplácať. V zmene zákona videli možnosť napraviť podľa nich dlhotrvajúcu nespravodlivosť, zmena štatútu však prináša ďalšiu.
"Myslím si, že starostovia, ktorí hlasujú za to, idú proti svojím mestským častiam. Budú sa musieť uskromniť na úkor hlavného mesta," povedal Hrčka. Vo svojich vyjadreniach hovorí o "kupovaní hlasov", keďže magistrát potrebuje, aby mu zmena prešla.
Na to, že hlavné mesto roky ťažilo z podielu na žiakov v materských školách a nechalo si z neho veľkú časť, poukázala aj starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová. Pri zmene štatútu sa podľa nej spomína len pohľad hlavného mesta, pričom na úlohách mestských častí sa nezmenilo nič a opäť budú musieť na škôlky doplácať. Primátor podľa nej vie, že v zastupiteľstve má väčšinu, ktorá zmenu štatútu odsúhlasí.
"Chápem, že starostovia potrebujú funkčné vzťahy s primátorom, poškodia však svoje mestské časti," podotkla Čahojová. Legislatívne povinnosti mesta v oblasti školstva sa podľa nej dali riešiť aj inak. Odkázala tiež, že sa nenechá vydierať tým, že mesto by inak nemalo na osvetlenie či údržbu, pričom poukázala aj na hospodárenie mesta.
Práve tým argumentoval napríklad starosta Lamača Igor Polakovič. "Sme jedno mesto, jeden ekosystém," podotkol s tým, že ak by k zmene nedošlo, mestským častiam by sa to "vrátilo" na osvetlení, údržbe ciest, mestskej hromadnej doprave či mestskej polícii.
Starosta Ružinova Martin Chren súhlasí s tým, že to nie je jednoduchá téma a hľadanie kompromisov a dohôd bolo náročné. Hovorí o kompromisnom návrhu. Mnohí starostovia veria, že najneskôr v júni sa k téme vrátia, keď budú reálne dáta aj o normatívoch či to, ako sa mestské časti s transferom vysporiadali. Starosta Rače Michal Drotován pripomenul, že niektoré mestské časti majú problém so zostavovaním rozpočtu.
Prísľub na znovuotvorenie témy dal aj primátor Bratislavy Matúš Vallo. "Máme dohodu. Platí, že o pol roka sa k tomu vrátime," uistil.
