Kostol sv. Margity Antiochijskej v obci Kopčany v okrese Skalica sa napriek svojmu úctyhodnému veku dostal do záujmu verejnosti výraznejšie až v tomto tisícročí. V roku 2004 boli v jeho okolí objavené veľkomoravské hroby, ktoré dokázali, že pôvod kostola siaha až do doby Veľkomoravskej ríše.
Aj z tohto dôvodu sa kostol stáva častejším cieľom pútnikov až v posledných rokoch. Do roku 1994 sa liturgie a púte konali pri kostole len pri príležitosti púti, ktoré súviseli s patrónkou kostola Margitou Antiochijskou.
Tento rok sa v júli konala aj medzinárodná púť s relikviami sv. Margity Antiochijskej. „Uskutočnila sa za dôstojnosť a poslanie žien, ktorých je Margita Antiochijská patrónkou a v rámci nej doputovala jej relikvia v podobe kúska lebečnej kosti. Začala sa v Olomouci, pokračovala cez Kromeříž, Uherské Hradište, Velehrad, Veselí nad Moravou, Kopčany na Záhorí, Zohor a končila v rakúskom Marchegu. Prvú časť púte sme absolvovali na bicykloch, ďalšiu časť na lodi a následne po súši s maminkami,“ uviedol biskupský delegát pre sprevádzanie relikvií z Olomouca Jiří Koníček o poslednej púti.
Kostol v Kopčanoch získa pre pútnikov na význame aj tým, že relikvie, s ktorými sa tento rok putovalo z Olomouca do Marcheggu, sa do konca roka stanú trvalou súčasťou holíčskej farnosti. „Musí prebehnúť istá procedúra, ale po nej sa relikvie presunú na Slovensko. Predpokladám, že v novembri by mohla prebehnúť ďalšia púť, po ktorej by relikvie už natrvalo zostali v Kopčanoch,“ doplnil Koníček.
Ku kostolíku však neputujú iba návštevníci, ktorí si chcú pripomenúť Margitu Antiochijskú, ale aj ochrancovia a milovníci prírody. V tesnej blízkosti kostolíka rastie lipa, ktorá sa v tomto roku uchádza o titul Strom roka, ktorý usporadúva Nadácia Ekopolis. „Lipa svojimi koreňmi chráni hroby a zabudnuté príbehy predkov tohto územia z dôb Veľkomoravskej ríše. Šum lístia, spev vtákov a vôňa kvetov starej lipy dotvárajú neopísateľnú krásu a atmosféru tohto archeologicky významného miesta,“ uvádza o približne 235-ročnej lipe, ktorá je vysoká 20 metrov, programový manažér projektu Milan Hronec.
Kostol stojí na miernej vyvýšenine uprostred polí v blízkosti rieky Moravy. Bohatý vývoj kostolíka dokumentuje množstvo hodnotných vrstiev ako svedectvo jeho významu v kultúrno–historických súvislostiach. „Ide o malú jednoloďovú stavbu s presbytériom. Predpokladaná doba vzniku sa odhaduje na druhú polovicu 9. storočia za vlády posledných Mojmírovcov," uviedla pracovníčka Záhorského múzea v Skalici Lucia Pecinová.
Kostolík je dlhý 11,9 a široký 5,21 metra a mal pôvodne aj nartex, čo je v podstate predsieň. O účele jeho využitia existujú rôzne hypotézy. Najpravdepodobnejšou verziou je, že nartex slúžil ako hrobka alebo krstiteľnica.
Kostolík je v súčasnosti považovaný za najstarší nález z obdobia Veľkej Moravy. Prvé archeologické výskumy prebehli v roku 1961 pod vedením Ľudmily Kraskovskej, ktorá kostolík datovala do 13. storočia. „Dôvodom bolo, že v stavbe pomocou sond objavila gotické okná v tvare mníšky a mladšie hroby v okolí kostolíka. V roku 1994 bol objavený nartex s hrobkou. Až v roku 2004 boli objavené veľkomoravské hroby v okolí kostolíka, ktoré ho pevne datujú do 9. storočia. V hroboch boli nájdené veľkomoravské šperky a malta, ktorá bola totožná s tou, z ktorej bol postavený kostolík," ozrejmila Pecinová.
Kostol však neslúžil iba pre náboženské účely. Historickou zaujímavosťou je, že kostolík v druhej polovici 15. storočia fungoval aj ako pevnosť. „Okolo kostolíka bola vykopaná kruhová priekopa s valmi. Bolo to počas bojov Mateja Korvína s Jiřím z Poděbrad. Táto priekopa bola neskôr po roku 1471 zasypaná," pridala málo známu informáciu Pecinová.
