Len niekoľko minút od centra Novej Bane leží v objatí vysokých stromov pútnické miesto Kohútovo. Do areálu, ktorého dominantou je Kaplnka Panny Márie, prichádzajú už desaťročia s prosbami a nádejou veriaci z mesta i širokého okolia.
"Kedysi sme sem chodievali peši na púte z kostolíka v Starej Hute. Tá je vzdialená asi päť - šesť kilometrov. To bola krátka púť, lebo peši sme chodievali aj do Banskej Štiavnice," spomína na zážitky zo svojich detských čias dnes dôchodca Štefan Pastier. Myseľ mu zabieha ešte ďalej, vybavuje si aj cukríkové ružence, ktoré si ako deti kupovali či medovník "Sedem detí za korunu". "To bol medovník, na ktorom bolo nalepených sedem detí a stál korunu," priblížil.
Pastier si spomína, že v Kohútove bývali kedysi do roka dve hlavné púte. Miesto však veriaci vyhľadávali a dodnes vyhľadávajú aj mimo organizovaných akcií. Aj v čase, kedy vznikal spoločný rozhovor, zavítala do areálu skupinka, ktorá sa sem prišla duchovne posilniť. "Sem si ľudia koľkoráz prišli posedieť. Cítili sa tu dobre. Zastavili sa tu aj počas prechádzok po okolitých lesoch," spomína Pastier.
FOTO: Len niekoľko minút od centra Novej Bane leží v objatí vysokých stromov pútnické miesto Kohútovo. Do areálu, ktorého dominantou je kaplnka zasvätená, prichádzajú už desaťročia s prosbami a nádejou veriaci z mesta ale aj širokého okolia. EASYFOTO TASR - Jana Vodnáková , 7. september 2018.
Rokmi prešiel podľa jeho slov areál viacerými zmenami. "V mojich časoch tu bola ešte kazateľnica, homília sa kázala z nej," zaspomínal si s tým, že sa tu nachádzala aj čerešňa ohradená plotom. Dnes sú oporné múry zrekonštruované, pribudol ružencový chodník, veriaci majú k dispozícii drevené lavice.
Do roku 1954 sa podľa Pastiera chodilo do Kohútova ďakovať aj s roľníckou novobanskou zástavou. Práve v tomto období sa založila tradícia slávenia roľníckych nedieľ vo farskom kostole Narodenia Panny Márie spojená s výzdobou oltárov. Tento zvyk pretrváva v Novej Bani dodnes a tunajšia farnosť je tým známa široko ďaleko.
Príbeh pútnického miesta Kohútovo sa začína objavením prameňa vody v časoch, kedy krajinu sužovala veľká suchota. Písal sa rok 1863 a jej nedostatok pociťovali aj miestni. Na mieste neďaleko dnešnej kaplnky v Kohútove stál dom miestneho tesára. Pod ním pásli deti ovce. Po čase začala jedna z nich vyhrabovať do zeme jamku, v ktorej sa objavila voda.
Miestni ľudia začali vodu používať, na mieste urobili studničku. Na blízku čerešňu zavesili z vďačnosti obraz Panny Márie, práve jej orodovaniu pripisovali zázrak nájdenia prameňa. Vodu z prameňa začali veriaci používať aj pri liečbe chorých a tak sa v pomerne krátkom čase rozšírili správy aj o jej zázračných účinkoch pri liečbe rozličných chorôb.
Do Kohútova tak začali smerovať veriaci, postavili tu aj kamennú sochu nepoškvrneného počatia Panny Márie. Vtedajší biskup Štefan Moyzes dokonca nariadil prešetrenie udalostí. "Keď sa to vyšetrovalo, tak sa zistilo, že 12 ľudí vypovedalo pod prísahou a so svedkami," hovorí o úradných prešetreniach tunajších zázrakov Pastier. Biskup Moyzes neskôr vyhlásil udalosti a zázraky za dokázané a povolil, aby sa tu konali pobožnosti. A tak sa tu 1. júla 1866 konala prvá veľká púť. O pár rokov neskôr, v roku 1869, tu bola postavená a vysvätená aj kaplnka.
