Na snímke Námestie Slovenského národného povstania (SNP) s Pamätníkom SNP (v pozadí) , ktorý vznikol v roku 1974 pri príležitosti 30. výročia Povstania. Vytvoril ho akademický sochár Ján Kulich v spolupráci s architektom Dušanom Kuzmom. V Bratislave 12. augusta 2024. FOTO TASR - Dano Veselský.
Bratislava 13. augusta (TASR) - Námestie Slovenského národného povstania (SNP) predstavuje spolu s Kamenným námestím jedno z najvýznamnejších mestských priestranstiev v Bratislave. Územie v centre hlavného mesta a v pamiatkovej zóne v sebe podľa magistrátu kombinuje niekoľko dôležitých vrstiev. Ide o historicko-spoločensky významný priestor i dôležitý prestupný uzol pre mestskú hromadnú dopravu, vyzdvihuje zároveň prítomnosť pamiatkovo chránených objektov. Jeho súčasťou je aj Pamätník SNP.
„Dnešný spoločenský význam územia pochádza najmä s jeho spätosťou s dôležitými politicko-ideologickými udalosťami," uviedol pre TASR hovorca Bratislavy Peter Bubla.
Námestie SNP bolo napríklad hlavným zhromažďovacím priestorom počas Nežnej revolúcie v novembri 1989. Okrem toho sa na ňom zvyknú konať mnohé protesty či zhromaždenia. Zhromažďovanie na Námestí SNP sa tak podľa hlavného mesta stalo súčasťou jeho identity.
V októbri 2019, pri príležitosti vtedy blížiaceho sa 30. výročia Nežnej revolúcie, schválili bratislavskí mestskí poslanci premenovanie priestoru pred Starou tržnicou na Námestie Nežnej revolúcie. Nežná revolúcia, rovnako ako Slovenské národné povstanie symbolizujú podľa magistrátu odpor verejnosti voči totalite a prejavenie vôle občanov po slobode. "Vznikom nového námestia tak majú tieto dve významné dejinné udalosti a dve námestia pomenované podľa nich dôstojné miesto vedľa seba," podotkol Bubla.
Trojica námestí - Námestie SNP, Námestie Nežnej revolúcie a Kamenné námestie - predstavuje spolu s priľahlými verejnými priestormi jeden z najvýznamnejších mestských priestorov centra mesta. Z tohto hľadiska má hlavné mesto záujem na posilnení centrotvorných funkcií tohto územia, najmä jeho zhromažďovacej. Cieľom je však tiež skvalitniť verejný priestor a zeleň, uprednostniť pešiu a cyklistickú dopravu či vytvoriť prestupový uzol električiek a trolejbusov.
Aj v nadväznosti na to pripravuje magistrát modernizáciu Námestia SNP. Spočívať má rekonštrukcii Pamätníka SNP, arboristických zásahoch i výsadbe nových stromov či zväčšení zelených plôch. Modernizácia je plánovaná v etapách. Prvá etapa, ktorá má zahŕňať plochu námestia od električkovej trate na sever vrátane Poštovej ulice po Obchodnú ulicu, by sa mohla začať v roku 2026.
Pamätník SNP má do správy zverený mestská organizácia Marianum, ktorej snahou je zachovať jeho reprezentatívny stav. Aj to bolo cieľom rekonštrukcie tejto národnej kultúrnej pamiatky v uplynulých rokoch. Práce sa týkali reštaurátorskej obnovy všetkých troch sôch pomníka a ich konzervácie, vyčistenia mramorových obkladov či umelecko-reštaurátorskej obnovy bronzového písma. Vymenená bola dlažba, opravené lavičky, položený trávnikový koberec či osadený závlahový systém.
Predĺžený tvar dnešného Námestia SNP a Kamenného námestia kopíruje stopu severovýchodnej časti pôvodného mestského opevnenia. Vyvíjal sa od druhej polovice 18. storočia a tvorí náznak reprezentačnej mestskej ulice, aké vznikali v európskych mestách na mieste mestských hradieb.
Veľká časť územia bola tradičným miestom trhov. Výraznými zmenami si územie prešlo v období prvej Československej republiky. K zmene zástavby pod vplyvom novej regulácie prišlo na prelome 20. a 30. rokov. Vznikali návrhy na prvé veľké funkcionalistické budovy ako bola Mestská sporiteľňa, obchodný a obytný dom Manderla či Družstevné domy, ktoré priniesli mestské pasáže, obchodné domy či kaviarne. Ďalšia zmena nastala po druhej svetovej vojne, keď bola v roku 1949 na mieste súčasného Pamätníka SNP postavená Stalinova socha a námestie následne premenované na Stalinovo. Obe námestia získali dnešné priestorové usporiadanie v 60. a 70. rokoch 20. storočia.
