V západnej časti chotára obce Nová Ves nad Žitavou v okrese Nitra, ktorú miestni poznajú ako Konopnice a Chrástočky, leží pútnický areál Studnička. Nad potokom Drevenica je vybudovaný trojklenbový Turecký most ako jedinečná architektonická pamiatka z 15. storočia, z obdobia tureckého pustošenia. Niekoľko desiatok metrov od mosta vyviera prameň vody. Každoročne k nemu putujú tisícky ľudí, ktorí veria v jej zázračnú moc.
Podľa legendy sa na tomto mieste zjavila v roku 1860 miestnemu pastierovi oviec postava panny v bielom rúchu s dieťaťom v náručí. V druhej ruke držala paličku a dotýkala sa ňou zeme na mieste, kde začala vyvierať voda. Pastierovi povedala, že prameň bude liečivý, no pomáhať bude len tým, ktorí uveria v jeho liečivú silu.
Vedľa prameňa postavili miestni najskôr drevený stĺp a umiestnili naň sošku Panny Márie Lurdskej. Neskôr postavili farníci nad prameňom malú kaplnku z kameňa, do ktorej sošku umiestnili. „Po prvej svetovej vojne sa tam chodili chlapi, ktorí sa vrátili z ruského zajatia, pomodliť. Z vďačnosti, že sa vrátili živí a zdraví, zasadil Jakub Remiš okolo prameňa tri lipy a jeden javor. Ich koruny dodnes tvoria nad Studničkou živý chrám,“ opísala históriu pútnického miesta starostka Marta Danková.
Areál je opradený množstvom príbehov, ktoré sa ústnym podaním zachovali do dnešných čias. Traduje sa, že miestna roľníčka zo žiarlivosti, že liečivý prameň nevyviera na jej pozemku, ho začala zahrabávať. Na nohách sa jej vytvorili veľké chrasty, ktoré zmizli až vtedy, keď si žena začala nohy umývať v liečivej vode. Známym je aj príbeh miestneho obyvateľa, ktorému krátko pred Vianocami ťažko ochorela matka. Do nemocnice jej doniesli vodu z prameňa, z ktorej sa niekoľkokrát napila. Žena sa zotavila a žila ešte niekoľko rokov. Jej syn sa o areál vzorne staral až do svojej smrti.
K Studničke pravidelne prichádza aj rodina od Novej Bane, ktorá má ťažko postihnutého chlapca. Odkedy mu do kúpeľa pridávajú vodu zo Studničky, stav chlapca sa zlepšuje, tvrdia miestni, ktorí rodinu pravidelne stretávajú pri Studničke. Vodu z prameňa si chodia naberať ľudia zo širokého okolia. Veria, že im pomôže pri liečení rôznych chorôb. A vyliečení prejavujú svoju vďačnosť umiestnením ďakovaných tabuliek v bezprostrednej blízkosti prameňa.
Voda v Studničke nie je filtrovaná ani chemicky upravovaná. Fyzikálno-chemický a mikrobiologický rozbor vody potvrdil, že voda je neškodná a vhodná na pitie. Zároveň však potvrdil aj to, že neobsahuje žiadne mimoriadne prvky, ktoré by jej dávali liečivú silu. „Je to niečo medzi nebom a zemou, vyššia moc, ktorá lieči, ak jej liečivej sile človek uverí,“ poznamenala Danková.
Pútnický areál je zasvätený Panne Márii Kráľovnej, ktorej sviatok pripadá na 22. augusta. V tento deň sa pri Studničke stretáva každoročne niekoľko tisícok pútnikov z celého Slovenska. Pred začiatkom štvordňových pútí vztýčia tri zástavy – pútnickú, pápežskú a slovenskú.
Totalitný režim púte k Studničke zakázal organizovať, veriaci však miesto naďalej tajne navštevovali. Po revolúcii v roku 1989 sa začalo s oživovaním zanedbaného areálu. V roku 1993 vznikol dobrovoľný spolok Mariánska púť, ktorý sa doteraz venuje revitalizácii Studničky. „Zaujímavosťou tohto spolku je, že ho tvoria len muži. Je to nezvyklé, zvyčajne v dobrovoľníckych spolkoch bývajú aj ženy. No v tom našom sú samí muži,“ skonštatovala starostka.
Studnička v Novej Vsi nad Žitavou je od roku 1996 zaznačená na mape mariánskych pútnických miest Slovenskej republiky a schválená Arcibiskupským úradom Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy.
