Súkromný investor začína s rekonštrukčnými prácami na budove bývalej Jurkovičovej teplárne v Bratislave. Ide o národnú kultúrnu pamiatku (NKP), ktorá bude súčasťou polyfunkčného komplexu s mestským parkom. Ten vyrastá v bývalej industriálnej zóne medzi ulicami Čulenova, Továrenská a Bottova. Náklady na obnovu by mali dosiahnuť 11,5 milióna eur a práce by mali byť ukončené v roku 2020.
Po komplexnej obnove však bude budova slúžiť inému účelu. Vzniknú v nej multifunkčné priestory pre kreatívcov, umelcov, architektov či programátorov. "Dlhodobo vnímane, že Bratislave chýba takýto priestor a práve Jurkovičova tepláreň je ideálnym miestom. Aj zo symbolického dôvodu, keďže kedysi to bolo energetické centrum Bratislavy," uviedol na pondelňajšom brífingu výkonný riaditeľ developerskej spoločnosti, ktorá stojí za projektom Sky Park, Juraj Nevolník, na margo nového kreatívno-vývojového centra hlavného mesta.
Budova bude prístupná aj verejnosti. Jej súčasťou by totiž mali byť napríklad auditórium, kongresová sála či priestory pre výstavy a rôzne spoločenské podujatia. "Mala by byť novým kultúrnym centrom novovznikajúceho centrálneho 'biznis distriktu'," doplnil Nevolník.
Stavbu podľa architekta Pavla Paulínyho obnovujú do autentického vzhľadu, ktorý mala budova v 40. rokoch 20. storočia. Stavebník aktuálne obnovuje vonkajší plášť budovy, zachovaná zostane tiež časť muriva, jeho poškodené časti vymenia a nahradia novým murivom. Po konzultáciách s Krajským pamiatkovým úradom v Bratislave zvolili také, aby sa čo najviac podobalo tomu pôvodnému. Poškodenie je totiž na mnohých miestach značné, spôsobené či už zatekaním, poveternostnými podmienkami alebo dodatočnými vstupmi, napríklad vedeniami či rúrami, ktoré odstránia.
Viaceré časti na budove sa budú šetrne čistiť, výmena čaká aj okná. Tie by sa taktiež mali charakterom a vizuálom približovať pôvodným okenným výplniam. Niektoré pôvodné industriálne artefakty však zostanú zachované, ako napríklad násypníky v kotlovej hale alebo pojazdný žeriav v turbínovej hale. Tie budú predstavovať akýsi odkaz na pôvodný účel budovy.
„Stretne sa nové s tým pôvodným, čo sa odzrkadľuje v návrhu, dizajne i materiáloch. Budete vnímať násypníky, strechu. Novú hmotu sme navrchu v úcte a rešpekte k pôvodnému. Energiu, ktorá tu je, sme sa snažili zachovať," priblížila Zuzana Zacharová, autorka pamiatkovej historickej obnovy interiéru budovy.
Jurkovičovu tepláreň začali stavať v roku 1941 a dokončili ju v roku 1944. Tepláreň bola súčasťou priemyselného centra Bratislavy, mimo historického jadra mesta. Pre blízkosť prístavu a vlakovej vlečky vzniklo viacero továrenských stavieb, ako Cvernovka, Gumon, Kablo či rafinéria Apollo. Jurkovičova tepláreň bola projektom slovenskej energetiky.
Jurkovičovo dielo bolo zapísané do zoznamu kultúrnych pamiatok. Dušan Jurkovič je považovaný za zakladateľa slovenskej modernej architektúry. Jeho stavby majú široký záber, od rodinných víl, ľudovej architektúry, verejných stavieb a administratívnych budov až po stavby technického charakteru.
