Vydávajú sa za poštárov, policajtov, plynárov, alebo aj zdravotníkov, príbuzných či známych a od starších ľudí si pod rôznymi zámienkami pýtajú tisíce eur. Počet prípadov, kedy sa seniori stávajú obeťami podvodov, stále narastá. Len za prvé tri mesiace tohto roka ich polícia zaznamenala už 58. Pre porovnanie, za celý rok 2020 bolo evidovaných 73 prípadov podvodov na senioroch. Poštová banka pri príležitosti Dňa rodičov, ktorý si pripomíname 24. júla, apeluje na mladšiu generáciu, aby pomohla chrániť svojich blízkych vo vyššom veku pred podvodníkmi, ktorí stále prichádzajú s novými a rafinovanejšími spôsobmi krádeží.
Počet prípadov z roka na rok rastie
Podvody páchané na starších ľuďoch majú stúpajúci trend. Kým v roku 2020 bolo podľa oficiálnych údajov Polície SR zaznamenaných 73 prípadov špecifickej kriminality páchanej na senioroch, nasledujúci rok ich bolo takmer o dvojnásobok viac – až 133. V tomto roku len za prvé tri mesiace polícia zaevidovala už 58 takýchto udalostí a ich počet pribúda. Polícia SR preto radí, čoho by sa mali starší ľudia vyvarovať a čo by im mali prízvukovať ich príbuzní: „Nikdy nevpúšťajte cudzie osoby do svojich príbytkov, nerozprávajte sa s nimi a neostávajte s nimi osamote. Neprejavujte záujem o náhodne ponúkanú službu alebo kúpu tovaru. Zdržte sa takého konania, ktoré by mohlo cudziemu človeku napovedať, kde máte uložené svoje úspory alebo cennosti. Žiadna spoločnosť nevypláca peňažné výhry v hotovosti prostredníctvom svojich zamestnancov či iných osôb. Ak na vás cudzie osoby vyvíjajú nátlak, alebo máte pocit ohrozenia, kontaktuje políciu,“ hovorí hovorkyňa Prezídia Policajného zboru SR Denisa Bárdyová.
Falošní vnuci, plynári či predavači dokážu vylákať od seniorov tisíce eur
Podvodníci dokážu rôznymi klamstvami vylákať od seniorov vysoké sumy peňazí, veľakrát sú to celoživotné úspory, cennosti aj šperky. Najčastejšie kontaktujú starších ľudí telefonicky niekoľkokrát za sebou, a to vo veľmi krátkych intervaloch, aby znemožnili preverenie uvádzaných skutočností. Predstavujú sa ako ich starí známi alebo rodinní príslušníci, ktorých si seniori nepamätajú a súrne žiadajú požičať peniaze na rôzne účely. Pod falošnou identitou seniorom oznámia, že ich príbuzný spôsobil vážnu dopravnú nehodu, leží v nemocnici, nemôže komunikovať a súrne potrebuje peniaze na vyplatenie škody alebo na ošetrenie. Tvária sa tiež ako policajti, ktorí od obete vylákajú peniaze pod zámienkou, že ich ochránia pred vykradnutím. Prípadne sa chcú dostať do príbytku obete ako falošní pracovníci pošty, elektrární, plynární či vodární, ktorí prišli vrátiť preplatok alebo inkasovať nedoplatok, alebo ako obchodníci, ktorí im chcú niečo predať. Seniori sú pre nich ľahkou korisťou. „Vekom kognitívne schopnosti u ľudí prirodzene klesajú. Seniori reagujú pomalšie, vedia ťažšie vyhodnotiť situáciu a sú naivnejší. Majú tiež potrebu uschovávať si cenné veci a peniaze doma, kde ich majú pod dohľadom, pretože zvyčajne nedôverujú inštitúciám. No tým, že títo ľudia bývajú aj sociálne izolovaní a osamelí, majú paradoxne potrebu oveľa viac komunikovať s cudzími ľuďmi. Práve preto sa stávajú častou obeťou podvodníkov,“ vysvetľuje psychologička Lenka Uherová.
Svet online podvodov
Podvodníci používajú čoraz sofistikovanejšie metódy aj v online prostredí, ktoré je pre Slovákov stále dostupnejšie, keďže pokrytie domácností optickým internetom je aktuálne na úrovni 52 -55 %¹. Falošná e-mailová komunikácia pôsobí na prvý pohľad dôveryhodne a môže byť pod logom známej firmy. Typy online podvodov majú rôzne podoby a počítame ich už na desiatky. Podvodníci vás v takejto komunikácii vyzývajú k úhrade platieb za doručenie zásielky, k zmene doručenia či uloženia zásielky, na zaplatenie colných poplatkov, možnosť vyhrať v súťaži hodnotné ceny či zapojiť sa do prieskumu a vyhrať finančnú hotovosť. Zneužívajú pritom mená renomovaných inštitúcií aj pri kúpe rozličného tovaru cez inzertné portály. Prostredníctvom nich sa snažia získať údaje z platobných kariet inzerujúcich ľudí. Poštová banka preto apeluje na ostražitosť, ktorú treba pripomínať aj seniorom: „Nikdy neklikajte v e-mailoch na linky s odkazom na internetbanking, nevyberajte úspory zo svojich účtov pred cudzími osobami a v žiadnom prípade nedávajte kartu do ruky iným osobám. Neprezrádzajte svoje osobné údaje z karty, bezpečnostné heslá ani PIN kódy. Nenoste ich v peňaženke, v kabelke a neposielajte ich nikomu cez aplikácie,“ zdôrazňuje Kalafut Lendacká. Poštová banka zároveň upozorňuje: „Akonáhle klient odsúhlasí a potvrdí všetky kroky k realizovaniu platby, banka už nemá možnosť danú platbu reklamovať. V takomto prípade je potrebné podať trestné oznámenie na páchateľa, ktorý sa podvodu dopustil,“ upozorňuje Lenka Kalafut Lendacká.
Poučiť, informovať a aj dovzdelať v rámci online komunikácie svojich najbližších je jednou z najefektívnejších ciest, ako zabrániť tomu, aby sa stali obeťou podvodu a prišli tak o svoje celoživotné úspory. V prípade, že sa vaša mama, otec, starí rodičia alebo ktokoľvek iný stane obeťou podvodu, treba čo najskôr konať. „Hneď ako si človek uvedomí, že sa stal obeťou podvodu, je potrebné, aby kontaktoval svoju banku a čo najrýchlejšie kartu zablokovať. Dá sa to urobiť prostredníctvom IB, ak je človek v panike a nevie si poradiť, je, samozrejme, možné zavolať na call centrum banky, kde mu s tým pomôžu, vysvetlia, poradia. Ak napríklad zadával aj prístupové heslá, je potrebné ich obratom zmeniť,“ radí Lenka Kalafut Lendacká.
Praktické rady, ako uchrániť svojich blízkych pred podvodníkmi, nájdete aj na internetovej stránke Poštovej banky.
¹Zdroj: regulačný úrad, konferencia ITAPA 2021
