Kalváriu nad mestom Ružomberok, ktorú tvorí 14 zastavení krížovej cesty a kostolík Povýšenia svätého Kríža, by mali v blízkom období zrevitalizovať. Rozhodli o tom mestskí poslanci, ktorí schválili investičný zámer do výšky 350.000 eur s cieľom inovovať túto časť Ružomberka.

Realizácia schváleného investičného zámeru by znamenala, že kalvárska cesta, ktorá je vybudovaná medzi kaplnkami, by zanikla. Pre autá by však vznikla nová cesta, ktorá nekopíruje starú trasu. "V mieste starej cesty na kalváriu by sa vybudoval chodník z lámaného kameňa, ktorý by bol určený najmä pre peších turistov," priblížil ružomberský primátor Igor Čombor.

Časť občanov Ružomberka si však myslí, že tento investičný zámer je nezmyselný. V uplynulých dňoch vznikla aj petícia proti revitalizácii územia s tým, že plánované výdavky by malo mesto využiť zmysluplnejšie. "Ešte neviem, ako veľmi bude táto petícia mohutná, koľko občanov mesta sa pod ňu podpíše a aké budú mať argumenty. Už teraz však počúvam veľa hlasov od občanov mesta, že chcú zachovať klasickú podobu kalvárie, to znamená starú cestu, ktorá je v pomerne dobrom stave," priznal primátor.

FOTO: Na snímke kostol Povýšenia svätého kríža na kalvárii v Ružomberku. FOTO TASR - Miroslava Siváková, 23. apríl 2018.

V nadväznosti na starú kalvársku cestu bola v minulosti vybudovaná aj cesta do Hrabovskej doliny. Touto sa dá dostať do miestnej časti Hrabovo či na Malinô Brdo. "Ľudia si skôr myslia, že by bolo treba opraviť kaplnky, dať im dôstojnejší charakter a vybaviť ich umeleckými artefaktmi. Tým by sa zachovala tradícia ružomberskej kalvárie, navyše by to stále oveľa menej finančných prostriedkov," skonštatoval Čombor. Znamenalo by to, že Ružomberčania by mali starú kalváriu s obnovenými kaplnkami, ktoré by boli umelecky hodnotnejšie.

"Momentálne sú tu dva varianty, názor proti názoru. To znamená, že počkáme na petíciu a na to, ako sa ustáli občiansky postoj k tejto záležitosti," uzavrel ružomberský primátor.

Klasicistická kalvária nad mestom Ružomberok bola dokončená v roku 1859. Na materiál a zemné práce prispelo mesto, ostatné náklady sa hradili z milodarov. V súčasnosti patrí medzi obľúbené vychádzkové lokality pre domácich i návštevníkov Ružomberka. Slúži aj ako východisko túr do okolia, napríklad na vrch Sidorovo či do Vlkolínca.