Rodina Sopkovičová zo Spiša sa už dlhé roky venuje hasičskému športu a dobrovoľnej požiarnej činnosti. Otec rodiny František, ktorého nevolajú inak ako "Lolo", už približne 40 rokov trénuje kolektívy Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ), okrem iných aj svoju manželku Vieru. "Ona ma trénuje doma a ja ju na 'pľacu', ako tomu hovoríme u nás," povedal s úsmevom Sopkovič, ktorý má za sebou viacero úspechov.
S "hasičinou", ako celá rodina dobrovoľnú požiarnu činnosť nazýva, začal najstarší člen ešte v roku 1972, keď mu lekár po úraze zakázal vrcholový šport. "V januári som nastúpil a v auguste sme už boli majstri Slovenska v doraste. Po vojenskej službe v roku 1976 ma zvolili za veliteľa organizácie, kde som mal na starosti výcvik detí, dorastencov, mužov aj žien. Bol som vo svojom živle, pretože rád šéfujem. Našiel som ľudí, ktorí boli ochotní behať, skákať a hlavne počúvať, čo im hovorím," spomína na začiatky Sopkovič, ktorému rukami prešlo už viacero generácií dobrovoľníkov a ráta ich na stovky.
Na snímke Františkovia a Viera Sopkovičovci, úspešní reprezentanti v hasičskom športe a dobrovoľnej požiarnej činnosti v Smižanoch 20. októbra 2019. FOTO TASR - Oliver Ondráš.
Podľa neho je pri tomto športe dôležité predovšetkým rozmýšľať a mať kolektívneho ducha. Zároveň tvrdí, že kedysi bol prístup k "hasičine" živelnejší a veľa robilo školstvo, najmä na základných školách. Deti mali menej možností, a tak aj väčší záujem o takýto šport. "Kedysi bol na každej škole jeden učiteľ, ktorý dostal povereného hasiča a mali sme všade základný krúžok mladých hasičov. Teraz to už zďaleka tak nie je, chýba nám mladá generácia," skonštatoval Sopkovič, ktorý je predsedom DHZ Mier v Spišskej Novej Vsi. Veľmi ho teší, že jeho syn František po ňom prevzal štafetu, trénovať chodí už aj takmer štvorročný vnuk.
"Venujem sa tomu aktívne už asi 40 rokov, o dva roky pôjdem desiaty raz po sebe na medzinárodnú požiarnickú olympiádu CTIF (Medzinárodný technický výbor pre prevenciu a hasenie požiarov) v klasických disciplínach, ktorá bude v Slovinsku. Doposiaľ naše družstvo nikdy neskončilo horšie ako druhé," upozornila Viera Sopkovičová. K tejto dobrovoľníckej činnosti sa dostala v drevárskej fabrike. Ako sama tvrdí, baví ju to aj v dôchodkovom veku, najmä kvôli kolektívu. "Vďaka tejto činnosti môžem pomáhať ľuďom, nielen pri mimoriadnych udalostiach, ako je požiar alebo povodeň, ale aj keď našim členom treba pomôcť pri stavbe domu, so zabíjačkou, vykopať zemiaky, hocičo, keď sa stane, tak sme si nápomocní jeden druhému," zdôraznila Sopkovičová. S manželom si aj teraz na dôchodku aspoň raz za týždeň spolu zatrénujú a zvláda behať aj s mladšími ženami na súťažiach.
"V Smižanoch sme v podstate jediná organizácia na Slovensku, ktorá robí hasičský šport, klasické disciplíny CTIF aj zásahovú činnosť," ozrejmil mladší zo Sopkovičovcov, ktorého už ako bábätko rodičia nosili so sebou na hasičské tréningy. Tomuto športu sa venuje od šiestich rokov a v súčasnosti trénuje mládež. "V našom Lolo tíme, s ktorým chodíme na súťaže, máme staršiu i mladšiu generáciu z rôznych klubov, tá staršia mladne a mladá zase získava skúsenosti a dospieva. V DHZ v Smižanoch je 11 zásahových hasičov a dohromady máme 75 členov. Patríme medzi väčšie organizácie, hoci aj u nás sa počet pomaly znižuje," dodáva na záver Sopkovič ml.
