Na snímke budova bývalého Piačkovho mlyna na brehu rieky Domanižanka v Považskej Bystrici 18. októbra 2019. FOTO TASR - Radovan Stoklasa.
Na približne kilometrovom úseku rieky Domanižanka pretekajúcej centrom Považskej Bystrice boli v minulosti hneď štyri vodné mlyny. Nástupom industrializácie a s ňou súvisiacim rozvojom mesta však stratili svoj význam a zanikli.
Podľa Milana Belása, ktorý sa histórii mesta venuje už niekoľko desiatok rokov, dnes stojí už len budova bývalého Piačkovho mlyna na sídlisku Lány. Ten prestavali, zmodernizovali a sídli v ňom súkromná firma. Ostatné tri mlyny zbúrali.
„Najstarším bol Fuchsov mlyn, ktorý bol na bývalom námestí. Nebol len vodný, ale aj parný a vyrábal aj elektrickú energiu. Súčasťou mlyna bola aj píla na drevo, ktoré sa vyvážalo do Holandska, Belgicka a Španielska. Existoval až do 30. rokov minulého storočia. Považská Bystrica sa už rozrastala a mlyn nedokázal vyrobiť dostatočné množstvo elektrickej energie. Zanikol ako prvý,“ priblížil Belás.
Ďalší mlyn bol na dnes už neexistujúcej Šandorovskej ulici. Tretí – Mestský mlyn, bol neďaleko dnešného kúpaliska. Vznikol v 30. rokoch minulého storočia a bol najväčší. „Mestský mlyn bol dvojposchodový a mlelo sa v ňom dokonca ešte v 70. rokoch 20. storočia,“ doplnil Belás.
Štvrtým mlynom bol Piačkov mlyn na dnešnom sídlisku Lány. Postavili ho rovnako v 30. rokoch minulého storočia a rok po jeho výstavbe vznikla v jeho susedstve aj Križanova píla. „Pán Križan robil v Amerike, mal peniaze a neskôr Piačkov mlyn kúpil. Neviem, či to je niekde v análoch zaznamenané, ja to viem len z ústneho podania,“ uviedol považskobystrický amatérsky historik s tým, že v mlynoch sa mlelo prakticky celý rok, pretože voda v Domanižanke takmer nikdy nezamŕzala úplne. „Stalo sa to, ale to museli byť veľmi silné zimy, kedy teplota klesla pod mínus 25 stupňov Celzia,“ zdôraznil Belás.
Príčin zánikov mlynov bolo podľa neho hneď niekoľko. Tou hlavnou bola elektrifikácia a nástup nových technológií, múka sa začala mlieť vo veľkých národných podnikoch. Druhou príčinou bola regulácia rieky Domanižanka, ktorá najmä v jarných mesiacoch zaplavovala ulice v centre mesta. Ďalšou príčinou zánikov mlynov bola intenzívna výstavba mesta.
„V roku 1948 prišlo znárodnenie, 'súkromničiny' veľa nezostalo. Aj najväčší Mestský mlyn už tiež strácal svoje opodstatnenie, technologicky nevyhovoval,“ uzavrel Belás.
