Šľachtický rod Mariáši resp. Máriássy patril medzi najstaršie a najvýznamnejšie rody na Spiši a v tomto regióne mal dve silné vetvy. Tá batizovská vlastnila dokonca aj Gerlachovský štít.
„Najčastejšie sa tento rod spája s Markušovcami pri Spišskej Novej Vsi aj preto, že tam bolo ich najstaršie rodové sídlo. Veľmi významný majetok však získali aj v Batizovciach pod Tatrami a ich predok v roku 1264, kedy je najstaršia písomná zmienka o Batizovciach, túto obec aj založil,“ ozrejmila pre TASR Zuzana Kollárová z popradskej pobočky Štátneho archívu v Prešove.
Tento rod si podľa nej zachoval na Spiši dobré meno až do 20. storočia, kedy šľachta na Slovensku zanikla. Mariášiovci sa k Batizovciam správali dlhé stáročia nielen ako zemepáni, dotovali miestnu cirkev, katolícku aj evanjelickú, ale aj školstvo. Veľkou mierou prispeli k rozvoju duchovného života tejto obce. Azda najslávnejším členom batizovskej časti rodu bol generál Ondrej Mariáši, ktorý žil v rokoch 1759 – 1846.
Na snímke hrad z 15. storočia, ktorý vlastnil rod Máriássyovcov v Markušovciach 17. septembra 2019. FOTO TASR - Oliver Ondráš
„Bol to nesmierne udatný vojak, už ako 16-ročný vstúpil do 37. cisársko-kráľovského pešieho pluku a už o tri roky na to sa stal práporčíkom. Bojoval na strane Napoleona, bol až 47-krát zranený a v kronikách sa okrem iného spomína aj to, že dokonca ho do zadnej časti tela zasiahla delová guľa, ktorú si dal potom zamurovať do svojej izby v batizovskom kaštieli,“ doplnila Kollárová. Za svoje zásluhy bol aj viackrát vyznamenaný a pluk, pri ktorom slúžil, niesol jeho meno.
Hospodársky aktívni boli Mariášiovci v Batizovciach až do prelomu 19. a 20. storočia. Mali viacero lukratívnych pozemkov, ktoré siahali až do Vysokých Tatier a ich majetok spravovali viacerí nájomcovia. Neskôr svoj majetok predali iným, napr. aj kniežaťu Hohenlohe z Javoriny. Renesančný kaštieľ v Batizovciach postavili Mariášiovci v 16. storočí a stojí tam dodnes. V súčasnosti slúži pre potreby Centra sociálnych služieb Domov pod Tatrami.
„Veľkolepo ho prestavali v 18. storočí do barokového štýlu. V Batizovciach na cintoríne majú Mariášovci aj vlastnú hrobku, ich erby sa zachovali v katolíckom aj evanjelickom kostole. Batizovčania si skutočne vážia svoje dedičstvo a aj prínos tohto rodu,“ upozornila Kollárová.
Veľkú stopu za sebou zanechali Máriássyovci aj v Markušovciach, ich meno sa spája s Letohrádkom Dardanely, viacerými kúriami, miestnym kaštieľom či hradom Markušovce. Práve poslednú z menovaných pamiatok sa potomok rodu Peter Máriássy snaží v súčasnosti obnoviť.
„Záchrana hradu začala ešte pred 30 rokmi. Pred tromi rokmi sme však začali s veľkou stavebnou obnovou, vďaka projektu európskej únie a úradu práce do nej zapájame nezamestnaných. S dotovaním výskumu nám zároveň pomáha aj ministerstvo kultúry,“ uviedol pre TASR Máriássy.
V úvode prác odstránili obrovské množstvo sutín z horného i spodného nádvoria, na spodnom nádvorí napr. odkryli pôvodnú dlažbu z tzv. mačacích hláv z konca 15. storočia. Podarilo sa tiež obnoviť hradobný múr, odkryť obytnú vežu a vstup pod južný palác. Pri strednej bráne objavili aj studňu s cisternou, ktorá zbierala vodu z horného nádvoria. V súčasnosti je už hrad čiastočne sprístupnený verejnosti, na budúci rok by tam mala vzniknúť architektonicko-urbanistická štúdia, na základe ktorej bude jasná vízia využiteľnosti pamiatky. „Chcem, aby hrad žil, aby bol prístupný verejnosti, turistom, a aby mali miestni obyvatelia priestor na kultúrne vyžitie,“ dodal Máriássy.
