Viac ako desiatka povestí sa viaže k vzniku a rôznym dejinným epochám Fiľakovského hradu na juhu okresu Lučenec. Ako TASR prezradila riaditeľka Hradného múzea Fiľakovo Viktória Tittonová, najzaujímavejšie sú tri z nich, ktoré súvisia so založením hradu, jeho výstavbou a chýbať nemôže ani láska.
„Najznámejšia je možno povesť o lúpežnom rytierovi Fulkovi (v maďarčine Fulkos), ktorý bol prvým známym majiteľom hradu a veľmi rád chodieval na poľovačky. Raz šiel loviť do neďalekého lesa, kde ho zranil diviak. Prichýlil ho miestny sedliak, u ktorého sa uzdravoval, a zaľúbil sa do jeho dcéry Alžbety,“ priblížila Tittonová.
Jeho milá však nebola urodzeného stavu, takže sa s ňou nemohol oženiť. Napriek tomu si ju vzal na hrad, kde si obľúbila život v prepychu. Lenže Fulkovi sa preto začali míňať peniaze, takže začal raziť falošné mince a plieniť okolie, napríklad mesto Hatvan v dnešnom Maďarsku.
„Kráľ teda rozhodol, že mu vezme všetky majetky, a odsúdil ho na nahý súboj s iným rytierom. Fulko však na tento boj nenastúpil a ušiel, pričom o jeho konci koluje viacero verzií. Jedna hovorí, že od hanby nakoniec sám spáchal samovraždu, ďalšia, že ho našli mŕtveho v lese ako žobráka,“ dodala riaditeľka.
Na snímke Bebekova bašta Fiľakovského hradu v okrese Lučenec, 16. novembra 2018. EASYFOTO TASR - Branislav Caban.
Povesť má podľa nej reálny základ, keďže Fulko je skutočná historická postava. „Jeho meno sa spomína v listine z roku 1246, kde sa píše, že kráľ Belo IV. mu zhabal všetky majetky, medzi nimi aj Fiľakovský hrad,“ konkretizovala Tittonová.
Druhá stará povesť sa týka samotného vybudovania hradu. „Pastiersky psík Ucháň (Füles) vraj pri strážení stáda oviec našiel veľký poklad, z ktorého bol potom vybudovaný Fiľakovský hrad. Majiteľ psíka sa preto rozhodol, že z vďaky pomenuje nový hrad Fülek, teda Fiľakovo,“ ozrejmila riaditeľka.
Tretia povesť približuje epizódu z tureckých čias, konkrétne dobytie hradu Turkami v roku 1554. „Legenda vraví, že na hrade slúžil zajatec Aetiops, ktorý zistil, že na hornom hrade existuje nestrážené okienko, cez ktoré vyhadzovali odpad. Poslal o tom správu sečianskemu begovi Kara Hamzovi, ktorý v noci prišiel s vojakmi pod Fiľakovo. Cez okienko sa dostali na hrad a obsadili ho,“ povedala Tittonová, podľa ktorej sa im to podarilo aj vďaka opitej hradnej posádke bez veliteľa, pretože hradný pán Pavol Jánossy bol v tom čase na Gemeri na svadbe.
Turci boli nakoniec Fiľakovskému hradu osudní. Ako pre TASR uviedol spisovateľ a historik Pavel Dvořák, sú zodpovední za jeho zánik ako fungujúcej pevnosti. „S Fiľakovským hradom sa rozlúčili i historicky, zničili ho. Rok pred bitkou pri Viedni, ku ktorej došlo v roku 1683, ho ako vred na tele obyvateľstva pohraničia rozbúrali. Takže to, čo máme dnes, sú vlastne trosky, ktoré zanechali,“ konkretizoval Dvořák.
