Na snímke stará časť obce Biely Kostol pri Trnave 30. septembra 2016. FOTO TASR - Lukáš Grinaj.
Biely Kostol 2. augusta (TASR) - Objemnú zásobnicovú, zhruba 90 centimetrov vysokú nádobu, v ktorej je pravdepodobne uskladnené obilie alebo zvyšky jedál ľudí doby kamennej, našli archeológovia pri výskume v obci Biely Kostol pri Trnave. Katedra klasickej archeológie Trnavskej univerzity (TU) v Trnave tam v týchto týždňoch skúma plochu určenú na komunikáciu budúceho obytného súboru. Informoval o tom vedúci tímu, dekan Filozofickej fakulty TU Erik Hrnčiarik.
Archeológovia neprišli do Bieleho Kostola po prvýkrát. V priebehu desaťročí sa tam výskumy konajú priebežne, keďže lokalitu si ľudia vyhliadli na bývanie už pred viac ako 7000 rokmi a nesie po nich rozsiahle stopy.
"Plocha nášho aktuálneho záchranného výskumu má rozlohu 2,5 hektára, z väčšej časti sme na nej zachytili bývalý močiar a zaniknutý lužný les. Na okraji potom známky osídlenia od doby kamennej cez dobu bronzovú, železnú s doloženou prítomnosťou Keltov, končiac stredovekým osídlením a zákopmi protitureckej obrany," uviedol. V krajine, kde sa doteraz nachádza úrodná pôda najvyššej kvality, s vodným prvkom a blízkymi Malými Karpatmi takéto husté osídlenie nie je podľa neho výnimočné.
"Predtým, ako sme začali s vykopávkami, sme lokalitu, kde investor plánuje výstavbu, preskúmali georadarom. Ten nám určil konkrétne ciele nášho výskumu," opísal Hrnčiarik. Sú tam početné pozostatky po kolových domoch, zásobnicové jamy, ktoré po použití slúžili ako odpadové, pece pre kuchyňu i na tavenie železa. Odpadové jamy sú významnou zásobnicou informácií, našli v nich keramiku, kosti, potreby domácností a iné. Predpokladajú, že do konca výskumu sa prepracujú až po bývalé pohrebisko. "S hrobmi bežných ľudí, ktoré boli podľa všetkého vykradnuté. Žiaľ, ako sa ukazuje, dialo sa tak už krátko po pochovaní," doplnil Hrnčiarik.
Ako dodal, archeológovia sa do lokality vrátia pravdepodobne v krátkej dobe. Investor vložil financie aj do budúceho výskumu, ktorý sa predpokladá na parcelách jednotlivých rodinných domov, ktoré tam majú vyrásť. "Je to výnimočné rozhodnutie. Zabezpečil tak, že stavebníci nebudú mať problém vpustiť archeológov do svojich dvorov, ak nebudú musieť za ich prácu platiť oni. Stretávame sa skôr s opačným prístupom," uzavrel Hrnčiarik.
