Fašiangy sa začínajú 
Korene fašiangových zvykoslovných útvarov siahajú do dávnej minulosti našich slovanských pohanských predkov.

06.01.2018 | Bratislavský kraj | Autor: Ján Lašák

Fašiangy sa začínajú deň po Troch kráľoch 7. januára a končia sa pohyblivým utorkom pred Popolcovou stredou, ktorá v tomto roku pripadne na 14. februára. Fašiangové obchôdzky a zábavy vrcholili na spoločnej veselici v krčme. V mestách je tradícia fašiangov spojená s plesmi a bálmi.

Slovo fašiang pochádza z nemeckého vast-schane, ktoré vo voľnom preklade znamená posledný nápoj. Symbolizovalo nastávajúci 40-dňový pôst pred Veľkou nocou, ktorý sa najmä v minulosti bral veľmi vážne. Práve preto mali byť posledné fašiangové dni, nazývané ostatky, dňami bujarej zábavy.

Podľa dĺžky fašiangového obdobia sa rozlišovali krátke a dlhé fašiangy. Žartovne sa hovorilo, že keď je krátky fašiang, vydajú sa aj škaredé dievčatá. V slovenskom prostredí to bolo dané aj roľníckou kultúrou. Hoci sa gazdovia už pripravovali na jarné práce, ešte nebolo veľa roboty, takže okrem priadok a páračiek bol čas aj na svadby.

Fašiangy poznáme z územia stredoeurópskeho priestoru, a najmä z nášho, ešte v predkresťanskom kontexte. Boli to obchôdzky slúžiace na privolanie jari rôznymi magickými spôsobmi. Toto obdobie poznali aj východní Slovania, u ktorých sa slávili v podobe "maslenice".

Samotný názov hovorí, že to bolo obdobie bohaté na kalorické jedlá. Naši predkovia žili a stravovali sa veľmi striedmo, ale počas fašiangov pred pôstom bolo zvykom jesť do sýtosti. Tradičnými jedlami boli fánky, šišky, pampúchy, záviny a rôzne zabíjačkové špeciality.

Inú formu získali fašiangy po prijatí kresťanstva. To, čo z nich ako fragment zostalo, boli obchôdzky v maskách. V súčasnosti ide skôr o zábavu, ale v minulosti mali masky dôležitý rituálny význam. Tie fašiangové boli najmä zvieracie a vyzerali strašidelne. Čím bola maska strašidelnejšia, tým mala väčšiu moc a ľudia verili, že démoni a zlí duchovia sa vyplašia a nebudú ich obťažovať.

Ešte aj dnes sa v niektorých slovenských regiónoch konajú fašiangové sprievody s rôzne zamaskovanými účastníkmi. Kedysi nesmel chýbať Turoň, medveď či vlk, dnes sa prezliekajú muži za ženy a, naopak, v maskách sa vždy zvýrazňujú atribúty výzoru, charakteru alebo zlozvykov opačného pohlavia.

Fašiangové obchôdzky a zábavy vrcholili na spoločnej veselici v krčme. Akt pochovania basy symbolizoval, že hudobné nástroje zmĺknu, zábava sa končí, nastáva obdobie pôstu a ľudia sa majú ponoriť viac do seba.


Klientská zóna

U nás sa dejú veci

U nás sa dejú veci

22.júla - Slávnosti kultúry Lemkow-Rusínov

Tradičné podujatie v Červenom Kláštore

22.júla - 65. výročie organizovaného futbalu v Podlužanoch

Futbalový turnaj a oceňovanie

22.júla - Dychfest

Festival dychoviek v Hornom Lieskove