Turistickým ťahákom v Dolnom Dubovom je Jozef Ignác Bajza 
Ľudia hľadajú stopy, ktoré v regióne zanechal národný buditeľ 

29.12.2017 | Trnavský kraj | Autor: Ján Lašák

Osobnosť kňaza, národného buditeľa, obrodeneckého spisovateľa, autora satír a epigramov, významného člena Bernolákovho tovarišstva Jozefa Ignáca Bajzu, ktorý v Dolnom Dubovom neďaleko Trnavy pôsobil v rokoch 1783 až 1805, rezonuje aj po 212 rokoch po jeho odchode. Bajza zanechal v histórii obce takú výraznú stopu, že jeho meno je stále najväčším ťahákom pre návštevníkov.
 

"Chodia k nám záujemcovia kontinuálne po celý rok, školské zájazdy i dospelí záujemcovia, aby si mohli prezrieť bývalú faru, dnes expozíciu J. I. Bajzu, kde vznikal prvý slovenský román René mládenca príhody a skúsenosti a rodili sa myšlienky o potrebe kodifikácie spisovného jazyka," povedal pre TASR starosta Dolného Dubového Peter Bobek.

Turisti často pokračujú ďalej, veď región v okolí Trnavy je bohatý na pamiatky po významných slovenských národovcoch. V neďalekom Naháči pôsobil Juraj Fándly, v Maduniciach a neskôr na Dobrej Vode žil Ján Hollý a tieto miesta sa dajú spojiť do jednej výletno-poznávacej šnúry.
 

Skutočnosť, že návštevníci majú v Dolnom Dubovom možnosť zoznámiť sa s J. I. Bajzom, nebola zhruba pred 12 rokmi samozrejmosťou. Do roku 2005 bola bývalá fara takou ruinou, že časť objektu spadla. Obec sa síce snažila získať na opravu prostriedky z grantov, no neúspešne. Až si začal vtedajší správca farnosti Jozef Horvátik plniť svoj veľký sen prinavrátiť Bajzu Dubovému.

Spolu s obcou, ktorej objekt patrí, zmobilizoval ľudí a začalo sa obnovovať svojpomocne. Ruku k dielu pridali viacerí Dolnodubovčania, pomáhal, ako kto mohol, vlastnými rukami, prispením do zbierky či zapožičaním mechanizmov. Financovanie si vzal pod patronát Horvátik, ktorý v Dolnom Dubovom pôsobil 35 rokov. Stavebná časť prác trvala desať mesiacov, po skončení projektu odišiel Horvátik na zaslúžený odpočinok.
 

Obnovený objekt zariadili predmetmi, ktoré súvisia s históriou dolnodubovskej fary. Starosta dodal, že Bajza mal neľahkú povahu a bol permanentne v konflikte so svetskou i cirkevnou mocou. No dedinčanom chcel ísť príkladom dobrého hospodára a staral sa aj o obec.

"Tiež zohnal peniaze a dal predĺžiť kostol a pristaval k nemu vežu a pri ňom aj súsošie Kalvárie, ktoré tam stojí dodnes," povedal Bobek. Doplnil, že keď v roku 1805 Bajza z Dubového odchádzal, zanechal finančnú čiastku, z ktorej sa ešte aj 100 rokov po jeho smrti platila údržba a opravy súsošia.
 

Na Bajzu sa spomínalo aj v roku 2013, keď sa v obci pustili do obnovy kostola Nanebovzatia Panny Márie, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Terajší správca farnosti Pavol Stanko po vzore svojich predchodcov zadovážil na projekt financie.

So súhlasom arcibiskupského úradu odpredal niekoľko pozemkov patriacich cirkvi a výnos použil na realizáciu opravy. Podarilo sa získať aj grantové peniaze z programu Obnovme si svoj dom a znovu prispeli tiež domáci.
 

"Pod dohľadom pamiatkarov sme osadili novú krytinu na vežu i strechu, kompletne zrekonštruovali a zreštaurovali vonkajšie omietky a realizovali mnohé ďalšie práce. Pri sondážnom prieskume zistili, že náš kostol je starší, ako sa doteraz uvádzalo. Nepochádza zo 14., ale z konca 13. storočia a bol postavený v románsko-gotickom slohu," povedal starosta.
 

Na obnovu kostola sú právom hrdí. Za prostriedky z Nadácie SPP pokračovali potom úpravou jeho okolia, kde pribudol aj dovtedy pod zemou schovaný ohradový múr kostola zo 14. storočia a teraz je miesto, nazvané Park J. I. Bajzu, najreprezentatívnejším v celej obci. Veľkú zásluhu má na projekte opravy podľa Bobeka jeho predchodca Marek Hrčka.