Miestnu územnú samosprávu, ako aj verejnú správu je potrebné zreformovať a zmodernizovať. Ide o jeden zo záverov 29. snemu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) v Bratislave. Cieľom združenia na najbližší rok tak bude v tejto súvislosti príprava stratégie pre budúcu reformu v oboch oblastiach. Na schválenie by mala byť predložená na najbližšom sneme v roku 2019.
"Súvisí to s tým, či všetky obce na Slovensku majú vykonávať všetky kompetencie. To znamená, či každá, aj malá obec, má mať tie isté úlohy a kompetencie ako krajské či okresné mesto. S rovnakým aparátom ľudí, rovnakou odbornosťou, schopnosťou v danom čase, lehotách, kvalite a so zodpovednosťou," uviedol vo štvrtok na tlačovej besede podpredseda ZMOS-u Štefan Bieľak.
Mnohé, najmä napríklad malé obce totiž dlhodobo upozorňujú na nedostatok financií na zvládnutie svojich originálnych kompetencií prípadne úloh pridelených štátom v rámci preneseného výkonu štátnej moci. Viaceré kompetencie pritom označujú za nedostatočne dofinancované, a to nielen po finančnej, ale aj odbornej a vecnej stránke. Priznávajú, že nedokážu plniť všetky úlohy, nezvládajú svoj rozvoj či nevedia naplniť niektoré požiadavky svojich občanov.
Vylúčené preto nie je podľa Bieľaka ani otvorenie a prehodnotenie zákona o obecnom zriadení. "Bol to zákon nadčasový v tom čase. Po 28 rokoch fungovania samosprávy máme všetci dostatok skúseností povedať, čo je dobré, čo je zlé, čo funguje, čo nefunguje," skonštatoval Bieľak.
Nutnosť reformy územnej samosprávy a verejnej správy však je len jednou z 20 úloh, ktoré si ZMOS na svojom poslednom sneme schválil na najbližší rok. "Sú tam priority, ktoré sa objavujú častejšie a priority, ktoré sú nové. Sú priority, ktoré sú krátkodobé a sú také, ktoré sú dlhodobejšie," doplnil Bieľak.
Medzi prioritami je napríklad presadzovať zmenu zákona o pozemných komunikáciách, problematika miestnych komunikácií a ich údržba, potreba riešiť majetkovo-právne vzťahy k nevyrovnaným pozemkom pod verejnými stavbami či komunikáciami, teda prípady sporov medzi súkromným vlastníkom pozemku a majiteľom stavby, ktorou je mesto alebo obec. Otvorená bola tiež agenda pozemkových úprav a väčšie financovanie zo strany štátu či presadzovanie zjednodušenia agendy ochrany osobných údajov v rámci pravidiel určených EÚ a adekvátnom metodickom usmernení zo strany Úradu na ochranu osobných údajov SR.
Veľkou výzvou podľa výkonného podpredsedu ZMOS-u Milana Mušku je tiež čerpanie eurofondov a zameranie sa na Program rozvoja vidieka a Integrovaný regionálny operačný program (IROP). Tlak bude najmä na čo najrýchlejšie ukončenie vyhodnotenia zverejnených výziev a seriózne a transparentné zazmluvnenie úspešných projektov.
"Programové obdobie pomaly končí, ale pripravuje sa nové programové obdobie. Vieme, že ten balík pre Slovensko bude menší. Preto musíme mať jasne a máme už nejaké predstavy zadefinované, čo chceme v miestnych akčných skupinách a čo chceme v investičných projektoch pre mestá a obce a pre samosprávu," doplnil Muška s tým, že eurofondy, síce v menšom objeme, budú aj naďalej významným zdrojom financovania investičných projektov.
Medzi prioritami je tiež zjednodušovanie procesov verejného obstarávania, presadzovanie zachovania súčasného systému rozdelenia pôsobností v regionálnom školstve medzi štátom, miestnou a regionálnou samosprávou, podpora zmien v odpadovom hospodárstve, aktualizácia stratégie budovania kanalizačných a vodárenských sústav aj po roku 2020 či presadzovanie zmien v zákone o miestnych daniach.
