Vikartovce sú známe svojimi remeselníkmi
Žijú tam traja držitelia ocenenia Kráľ remesiel z festivalu Európske ľudové remeslo.

15.04.2018 | Prešovský kraj | Autor: A.Hudecová

V obci Vikartovce neďaleko Popradu sa ľudia stále snažia udržiavať zvyky a tradície a zároveň aj propagovať pôvodné remeslá. Dôkazom toho je aj fakt, že tam žijú traja držitelia ocenenia kráľ remesiel z festivalu Európske ľudové remeslo (EĽRO) v Kežmarku. Ako prvý ho v roku 2011 získal šindliar Peter Kormoš, ktorý sa tomuto remeslu venuje 25 rokov a na po rôznych akciách ho spolu so svojim synom prezentuje po celom Slovensku.

„Je to koníček, snažíme sa chodiť po rôznych remeslách a propagovať šindliarstvo, pretože nás už ostalo len pár na Slovensku. Je potrebné podľa mňa si to stále pripomínať, ako si naši predkovia zakrývali domy, stodoly, udiarne, maštale a podobne. Bol by som rád, keby sa to zachovalo a niekto to po mne prevzal," uviedol pre TASR Kormoš, pre ktorého je ocenenie kráľa remesiel veľká česť. Tradičnej výrobe dreveného šindľa sa priučil od svojho starého otca a rezbárstvo má v krvi aj jeho syn Kristián, ktorý je zároveň aj reštaurátorom.

 

                             

FOTO:  Peter Kormoš z Vikartoviec, ktorý prevzal remeslo šindliarstva po svojom starom otcovi. Vikartovce, 13. apríla 2018. FOTO TASR -  Adriána Hudecová.

Ďalšími dvoma ocenenými sú Margita Kormošová, mama Petra Kormoša a Mária Bukovinová, ktoré prezentujú tradičnú výrobu ľanu. „Najprv treba na roli zasiať semienka, vyrastie ľan a treba ho vytrhať, nekosí sa. Potom ho treba očesať, zaviazať do takého snopka, musí potom moknúť ten ľan a následne ho dáme sušiť na také vyštochály," priblížila prvotné spracovanie ľanu pani Bukovinová, ktorá sa tomuto remeslu venuje od malička. Následne sa na tzv. bufkacom stolku pobije drevenými palicami a povytiera na terdlici a vyčeše.

 „Keď už je taký vyčesaný, tak sa skrúca a dáva sa na kúdeľ a z tých nitiek, ktoré sa ešte uvaria a vysušia, sa potom na krosnách robí plátno. Používam kolovrátok veľký aj malý, ten malý už má odhadom asi 200 rokov. Darovala mi ho taká pani, ktorej stál na povale, opravili sme ho a funguje," vysvetlila Bukovinová.

 

              

FOTO: Na snímke ukážka postupného spracovania ľanu, vpravo vysušené steblá, vľavo ľan pripravený na stáčanie. Vikartovce, 13. apríla 2018. FOTO TASR -  Adriána Hudecová.

Ľan je podľa pani Kormošovej čisto prírodné vlákno, vzdušné a odolné. Jeho výhodou je najmä to, že v lete príjemne chladí a v zime trochu zahreje. „Aj keď chodíme po remeslách, tak si to ľudia pýtajú, aj malým deťom z toho šijú vecičky, lebo je to naozaj čisto prírodný materiál," zdôraznila Kormošová, ktorá sa ku pani Bukovinovej pridala pred piatimi rokmi a od vtedy spolu chodia výrobu ľanu prezentovať po celej krajine. Ľanové plátno sa v minulosti využívalo naozaj na všetko, od oblečenia ženského i mužského, cez obliečky na periny až po obrusy na stôl. „Je to naozaj odolný materiál," konštatovala Bukovinová a ukazuje na košeľu starú 80 rokov, ktorá vyzerá ako nová.

Titul kráľa remesiel, ktorý spoločne získali pred dvoma rokmi, pre ne znamená veľmi veľa a je to predovšetkým ocenenie ich dlhoročnej práce. „Ukázali nám, že si nás vážia, pričom my sme si mysleli, že to je nič. Ja mám vychodených len osem tried, otec mi povedali, že sa mám vydať a školu mi netreba. Keď ale vymenujem všetko, čo viem tu na gazdovstve robiť, tak ľudia povedia, že to ako keby som mala štyri vysoké školy vychodené," dodala s úsmevom Bukovinová. Pre pani Kormošovú to bol tiež obrovský zážitok a povzbudilo ju to do ďalšej práce.

„Aby deti videli, ako naši starí rodičia pracovali. Už sa nám stalo, že v Kežmarku za nami prišli ľudia a chceli, aby sme ich naučili, ako sa ten ľan spracúva. A to nás veľmi teší," uzatvára Vikartovčanka.
 


Klientská zóna

U nás sa dejú veci

U nás sa dejú veci

22.jún - 14. ročník Dni Milana Hodžu

námestie SNP v Sučanoch

23.jún - Rozprávkové Priepasné

popoludnie pre deti v Priepasnom

23.jún – Obecný deň

tradičné podujatie v obci Svätý Peter