​​​​​​​Vojnový cintorín v Becherove
Na jednom pietnom mieste pochovávali vojakov znepriatelených armád.

09.04.2018 | Prešovský kraj | Autor: K.Mudríková

V blízkosti poľských hraníc v obci Becherov v Bardejovskom okrese je na vojenskom cintoríne pochovaných v 72 hroboch 111 vojakov. Svoje posledné odpočinutie tu našlo 76 vojakov rakúsko-uhorskej armády a 35 vojakov ruskej armády. Podľa mena môžeme identifikovať 12 rakúsko-uhorských vojakov, väčšinou príslušníkov 47. pešieho pluku Infanterieregiment Nr. 47 a jedného Rusa. 

Tuhé boje pri obci prebiehali čiastočne v roku 1914, ale najmä počas zimy a na jar 1915. Obete frontu pripomína takmer tri metre vysoký pamätník vybudovaný z andezitového kameňa, do masívu v tvare štvorbokého hranola sú z každej strany vsadené agátové drevené kríže.

Martin Drobňák z Klubu vojenskej histórie Beskydy v Humennom pre TASR uviedol, že vojnový cintorín bol vybudovaný až neskôr po odchode frontu, niekedy v rokoch 1916 – 1917, profesionálnou jednotkou rakúsko-uhorskej armády, ktorá najprv toto pietne miesto naprojektovala za asistencie profesionálnych architektov a potom boli vojaci exhumovaní a pochovaní na cintoríne.  

„Architekt tam odviedol veľmi kvalitnú prácu, aj dnes je pekne viditeľný pôdorys cintorína, ktorý má tvar kríža. Nachádza sa na okraji civilného cintorína a dlhé roky sa na ňom robila iba základná údržba, prakticky sa iba kosil. Po rokoch, okrem jedného náhrobku, nič na ňom nepripomínalo, že ide o vojnový cintorín,“ uviedol Drobňák.

Pred siedmimi rokmi sa členovia Klubu vojenskej histórie Beskydy v spolupráci s obcou pustili do obnovy vojenského cintorína. Za dva roky sa tu vystriedalo okolo 60 dobrovoľníkov zo Slovenska, Poľska, Českej republiky a Maďarska. Na základe pôvodných archívnych materiálov vybudovali chodník, osadili kríže a postavili pamätník. Ten už nevychádza z dobových dokumentov, lebo sa žiadne nezachovali. Autor projektu, architekt Ľubomír Gramata, dbal na to, aby zapadol do prostredia. V roku 2013 vojnový cintorín aj s pamätníkom slávnostne posvätil kňaz. 

Drobňák upozornil na to, že v časoch 1. svetovej vojny pri zriaďovaní vojnových cintorínov sa vyslovene dbalo na to, aby na jednom pietnom mieste boli pochovaní vojaci vtedy znepriatelených armád. Prihliadalo sa na to, že po smrti už nie sú nepriatelia a zaslúžia si rovnaké dôstojné miesto odpočinutia. Toto sa už viac v histórii nezopakovalo. Hroby z 2. svetovej vojny sú jasne oddelené, nemecká a ruská armáda majú každá svoj cintorín. 

V blízkosti Becherova na pohraničnom vrchu Dujava stojí ešte ďalší kamenný pomník padlým vojakom. Pochovali tu 168 rakúsko-uhorských vojakov a 135 vojakov ruskej armády. Ide o vojnový cintorín č. 46 Konieczna, ktorý je už na poľskej strane.

Zaujímavosťou z pohľadu Slovákov je, že cintoríny, ktoré sa nachádzajú v Poľsku v blízkosti nášho pohraničia, projektoval náš známy architekt Dušan Jurkovič. V čase vojny pôsobil v profesionálnom komande, ktoré navrhovalo vojnové cintoríny. On mal na starosti práve oblasť v okolí Nowého Zmigróda až po slovenskú hranicu. Cintoríny, ktoré sú na slovenskej strane, už projektoval iný architekt, ktorého meno, žiaľ, nevieme,“ povedal Drobňák.  

.


Klientská zóna

U nás sa dejú veci