Od septembra do decembra sa neholí, aby mu potom deti uverili, že je naozajstným Mikulášom. Reč je o starostovi Kremnických Baní. Juraj Vozár sa každý rok začiatkom decembra oblieka do rúcha, aby deťom svojou na bielo zafarbenou bradou dokázal, že svätec naozaj existuje. Ako uviedol pre TASR, práve tá je pre mnohé deti poznávacím znamením, že je skutočný.
Okrem "starostovaniu" sa Vozár venuje aj dobrovoľnému hasičského zboru, kde je predsedom, no a v minulosti sa angažoval aj v ochotníckom divadle, ktoré v dedine roky pôsobilo, či miestnom futbale. "V takýchto malých obciach je to tak, že každý robí všetko a všade sme tí istí," poznamenal s úsmevom starosta.
Ochotnícke divadlo tu malo podľa jeho slov veľkú tradíciu a málokto vie, že v Kremnických Baniach bola kedysi aj hasičská dychovka. Tá už dnes síce nefunguje, no dobrovoľný hasičský zbor má stále 41 členov. Pochváliť sa môže aj historickou hasičskou technikou, ako je Praga RN. Zbor je poslednou organizáciou, ktorá v dedine pretrvala dodnes.
Kremnické Bane, ktoré v súčasnosti pozná takmer každý pre rekonštruovanú cestu 1. triedy slúžiacu ako frekventovanú tranzitnú trasu, mali kedysi úplne iný ráz. V bývalej baníckej osade bola väčšina obyvateľstva nemeckej národnosti. Miestny obyvateľ Rudolf Oswald, ktorý roky viedol aj obecnú kroniku, spomína, že za jeho detských čias mala dedina približne 990 obyvateľov. Dnes ich je približne 270.
V nemeckej škole boli kedysi tri veľké triedy, dnes už nie je v Kremnických Baniach ani materská škola. Okrem tradičnej školy sa tu nachádzala aj čipkárska škola. "Aby ženy doma neleňošili a v zime mali do čoho pichnúť, tak založili po vzore nemeckých a rakúskych škôl čipkársku školu aj v Kremnických Baniach," hovorí Oswald s tým, že do tejto školy chodila aj jeho mama so sestrami.
Nemecká kultúra prerazila do všetkých oblastí života miestnych ľudí. Zanechala stopy v bežnom živote, zvykoch aj architektúre. V dedine sa kedysi stavali typické banícke drevené domy, podľa Oswalda boli aj štyri druhy. Poschodové, s "gángom" okolo či bez, alebo gazdovské, postavené do tvaru písmena L. Ľudia pracovali v kremnických fabrikách a bani. Poľnohospodárstvo bolo vzhľadom na polohu dediny rozvinuté menej.
Samostatnou kapitolou je nemecké nárečie, ktoré sa od spisovnej nemčiny výrazne líši a dnes je ho už v dedine len ťažko počuť. Iné bolo dokonca v každej obci, takže sa podľa Oswalda ľahko mohlo stať, že obyvateľom Kremnických Baní nerozumeli ani tí, čo pochádzali z vedľajších nemeckých obcí ako Kunešov či Krahule. Dnes je Rudolf Oswald posledným z piatich žijúcich ľudí, ktorí nemecké nárečie v obci ovládajú.
