Táto povinnosť prechádza zo správcov priľahlých budov na vlastníkov alebo správcov chodníkov, teda práve na samosprávy. Tie bratislavské upozorňujú na dopady v rámci miestnych rozpočtov či na pravdepodobné navyšovanie personálnych, technických a finančných kapacít.
"Nový zákon alebo novelizácia zákona sa nepochybne výrazne odzrkadlí v nákladoch. S kapacitami, či už personálnymi alebo technickými, ktoré Miestny podnik verejnoprospešných služieb momentálne má, sa to určite nedá zvládnuť," uviedla pre TASR Silvia Vnenková z oddelenia komunikácie s verejnosťou petržalského miestneho úradu. Náklady zatiaľ mestská časť vyčíslené nemá, sumarizujú ich odborné útvary miestneho úradu spolu so štábom zimnej služby. "Novela zákona ovplyvní aj rozpočet. O jeho úprave budú musieť rozhodnúť poslanci," doplnila Vnenková.
Novovzniknutú situáciu, predovšetkým v oblasti finančných a personálnych kapacít, musí riešiť aj Ružinov. "Momentálne kapacity sú vytvorené na súčasný stav. Určite to bude vyžadovať nárast personálnych aj finančných zdrojov," povedala ružinovská hovorkyňa Marianna Šebová. Mestská časť zisťuje, o koľko sa jej navýši výmera chodníkov či akou technikou bude možné zabezpečiť ich údržbu. Konkrétne zmeny podľa nej vyplynú z týchto prieskumov.
Nový zákon, ktorý samosprávam pridáva kompetencie, ale bez finančného krytia, kritizuje aj vedenie Nového Mesta, ktoré takéto riešenie považuje za neúnosné. "Každý snáď dokáže pochopiť, že ak začne snežiť, odhŕňať treba čo najrýchlejšie. Doteraz to znamenalo, že na našom území niekoľko stoviek ľudí platených domovými samosprávami vytiahlo lopaty a začalo čistiť chodníky pri domoch. Všetkých týchto ľudí by teraz mala samospráva nahradiť," zdôraznil novomestský starosta Rudolf Kusý.
Poukazuje na to, že mestská časť tak bude musieť krátkodobo zamestnať niekoľko stoviek ľudí a taktiež zabezpečiť technické vybavenie, čo bude samosprávu stáť nemalé finančné prostriedky. Starosta si zatiaľ nevie predstaviť, odkiaľ na to mestská časť zoberie peniaze. "Zvýšením miestnych daní? Alebo tým, že presunie peniaze, ktoré boli určené na opravu ciest, údržbu parkov či na škôlky?" pýta sa Kusý.
Riziká v zákone vidí aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Tie podľa hovorcu združenia Michala Kaliňáka môžu spôsobiť nevykonateľnosť povinností v rámci zimnej údržby. "Informovali sme o tom poslancov Národnej rady SR a stále sme presvedčení, že v praxi sa to môže premietnuť do zvýšených výdavkov samospráv a toho, že túto širokú službu budú musieť zaplatiť obyvatelia vo svojich daniach," doplnil Kaliňák.
Rezort dopravy však zmenu obhajuje. "K zmene sme pristúpili preto, lebo doterajšia právna úprava je neprimeraná. Táto zákonná úprava predstavovala precedens v tom, že zaväzovala určitú skupinu subjektov starať sa o veci patriace do vlastníctva iných subjektov, a to bezodplatne," vysvetlil odbor komunikácie Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR. Obzvlášť nespravodlivé to vraj bolo voči chorým a starším osobám, ktorých schopnosť odstraňovať závady v schodnosti chodníkov priľahlých k ich nehnuteľnostiam je objektívne do značnej miery obmedzená.
"V kompetencii MDV SR nie je poskytnúť finančné prostriedky na odstraňovanie závad v schodnosti chodníkov," odpovedal rezort na otázku, či je prípadne pripravený pomôcť samosprávam, ak napĺňanie ustanovení zákona nebudú finančne zvládať. "Obec je právnickou osobou, ktorá samostatne hospodári s vlastným majetkom a vlastnými príjmami. Túto úlohu obec má zabezpečiť zo svojich príjmov," dodalo ministerstvo.
