Podľa perspektívneho plánu sa mala začiatkom 60.rokov minulého storočia v tokajskej oblasti rozšíriť plocha vinohradov z doterajších 300 ha na 640 ha, čo dávalo predpoklad úrody 15 tisíc hektolitrov kvalitného tokajského vína.
Práce na rozširovaní viníc boli už v roku 1959 plnom prúde. Ťažké stroje ako buldozéry, scrapery, klčováky a iné už brázdili svahy v katastri obce Malá Tŕňa. Na pôde, ktorá sa nehodila ani na pasienky, lebo bola štrkovitá a kamenistá, mali byť o niekoľko rokov krásne vinice s ušľachtilými tokajskými druhmi viniča.
FOTO: Na obrázku Jozef Hornák pracovník výskumnej stanice a Jozef Bojkovský pracovník Štátneho majetku oboznamujú buldozeristov Jána Varkondu, Juraja Jakuba a Jána Kopasa s postupom zemných a rigolačných prác. Foto: archív TASR, 21. marca 1959.
FOTO: Pracovníci Výskumnej stanice Slovenskej akadémie vied v Malej Tŕni prihnojujú vinice maštaľným hnojom, aby priniesli dobrú úrodu. Na obrázku Mária Marciová a Alžbeta Čorbová pri hnojení viniča. Foto: archív TASR, 21. marca 1959.
Pracovníci oddelenia Štátnych majetkov v Malej Tŕni mali podľa plánu pre rok 1960 vypestovať 1 milión štepov a do roku 1965 pripraviť 150 hektárov viníc v plnej plodnosti. Osem štepárov teraz usilovne štepí a denne pripraví do 5 tisíc podpníkov zaštepených tokajskými druhmi viniča.
FOTO: Na obrázku Viola Krajniková, Leja Čižmadiová, Etela Pažická a Edita Fodorová pripravujú podpníky na štepenie. Foto: archív TASR, 21. marca 1959.
FOTO: Pracovníci oddelenia Štátnych majetkov v Malej Tŕni pripravujú podpníky na štepenie. Foto: archív TASR, 21. marca 1959.
