Gemer-Malohont osídľovali českí prisťahovalci v dvoch vlnách 
Seriál TASR o zaujímavostiach v slovenských obciach a mestách.

11.10.2018 | Bratislavský kraj | Autor: Ján Lašák

Dve veľké vlny osídľovania českými prisťahovalcami zažil v minulosti región Gemer-Malohont, ktorý sa rozprestiera v okolí Rimavskej Soboty na juhu Banskobystrického kraja. Pre TASR to uviedol archeológ Václav Furmánek z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý v tomto regióne realizoval približne desiatku archeologických výskumov.

„Prvá prisťahovalecká vlna sem smerovala v husitskom období. Druhá v čase po bitke na Bielej hore,“ konkretizoval Furmánek, podľa ktorého aj vďaka tomu v oblasti stále v istej forme prežíva „češstvo“. „Poznám tu napríklad dosť ľudí, ktorí majú českých predkov,“ dodal.

Husitskému, respektíve následnému bratríckemu obdobiu v polovici 15. storočia sa venoval aj český spisovateľ Alois Jirásek, ktorý do Gemera-Malohontu zasadil veľkú časť deja svojej trilógie Bratstvo, predovšetkým jej prvej časti Boj pri Lučenci. Podklady pre svoje románové dielo zbieral v rokoch 1896 a 1897 aj v obci Rimavská Baňa a v jednej kapitole opísal obranu jej českých obyvateľov v opevnenom kostole proti útoku vojsk Jána Huňadyho.

 

              

Na snímke obec Rimavská Baňa v okrese Rimavská Sobota, 11. októbra 2018. EASYFOTO TASR – Branislav Caban. 

„Tu povyše neďaleko je hrádok Hrachovo a tam vpravo na tej pláni nad dolinou Kraskovo. Za tým horským chrbtom v druhom údolí sú Drienčany. Tam je kapitánom Valgatha a naši tam vystavali ešte nový hrádok Balog. Tu sú všetky tvrdze a hrady naše, i kostoly sme opevnili, uvidíš, veľkomožná pani. Tu sa i sedliaci od nás z Čiech usadili, a ešte sa sem sťahujú, tu a inde, ako nad Lučencom je České Brezovo, v tejto doline Rimavská Baňa a Rimavské Brezovo,“ priblížil Jirásek v Bratstve Rimavskú dolinu slovami jednej z postáv.

Spomínané české osídľovanie potvrdzuje v diele Stručné dejiny Malohontu do roku 1803 i historik Leon Sokolovský. „Už v polovici 15. storočia sa v dedinách stredného Malohontu mohli natrvalo usadzovať bývalí príslušníci žoldnierskeho vojska Jána Jiskru, prípadne niekdajší príslušníci bratríckych oddielov. Viacerí z nich mali český alebo moravský pôvod,“ uvádza Sokolovský. 

Zároveň však dodáva, že títo osadníci boli len jednotlivci, nezaložili žiadnu novú osadu ani výraznejšie nezmenili národnostný charakter dovtedajšieho osídlenia. Usadzovanie husitov a bratríkov v Gemeri-Malohonte býva spájané hlavne so zaberaním a opevňovaním pôvodne katolíckych kostolov. Podľa slov administrátorky Cirkevného zboru ECAV Rimavské Brezovo Janky Mihálikovej, ktorá spravuje aj gotické kostoly v Rimavskej Bani a Kyjaticiach, sa však na týchto svätostánkoch do súčasnosti nezachovali žiadne súvisiace dobové znaky či fragmenty. 

„Nemám poznatky, že by na niektorom z našich kostolov bol zobrazený husitský kalich či niečo podobné,“ uviedla Miháliková s tým, že vo svojej farnosti nepozná ani žiadnych ľudí, ktorí by mali českých predkov.


Klientská zóna

U nás sa dejú veci

U nás sa dejú veci

20.októbra - Jeseň na Trenčianskom hrade

Popoludnie plné zábavy

20.októbra - Očista Jahodníckych hájov

Čistenie životného prostredia v Martine

21.októbra - Otvorenie úseku pútnickej cesty

Svätoplukovo námestie v Nitre