Na projekte televíznej veže na Kamzíku sa podieľali Slováci aj Česi 
Seriál TASR o zaujímavostiach v slovenských obciach a mestách.

09.10.2018 | Bratislavský kraj | Autor: E.Mader

Od roku 1967 sa začalo na bratislavskom Kamzíku pracovať na novej televíznej veži. Do hlavného autorského kolektívu bol prizvaný aj neskorší zakladateľ krajanského spolku Čechov na Slovensku Juraj Kozák. Na spoluprácu s ním a samotnú výstavbu veže, ktorá je spojením architektúry a inžinierstva, zaspomínal hlavný inžinier projektu Stanislav Májek.

Pripomenul, že v roku 1964 investor - Správa rádiokomunikácií Bratislava objednal u Spojprojektu Praha riešenie rádioreleových spojov umiestnením parabol nad okolitým porastom na vrchu Kamzík, kde už stála oceľová veža s anténnym systémom pre prvý televízny program. "Prvé štyri návrhy, ktoré vypracoval Spojprojekt Praha neschválil Útvar hlavného architekta mesta Bratislavy. Objednávku dostal Spojprojekt Bratislava a touto úlohou konkrétne poverili mňa," ozrejmil architekt Májek.

Jednou z podmienok, ktorú si dal pri pristúpení k tomuto riešeniu, bol aj výber jeho najbližších, dnes už nežijúcich spolupracovníkov – architekta Jakuba Tomašáka a inžiniera Juraja Kozáka, ktorý sa venoval statike veže. "Práve on nás často dokázal v dobrom uzemniť a dbať na to, čo je pri tejto funkcionalistickej stavbe realizovateľné," uviedol Májek, pripomínajúc neľahké začiatky projektu. "I my sme sa iba postupne dostávali k definitívnej podobe veže. Podstatným rozdielom nášho riešenia oproti pôvodnému zámeru bolo, že sa riešil anténny systém pre druhý televízny program, ktorý je v laminátovej rúre na vrchole veže," uviedol o stavbe Májek.

 

                 

FOTO: Na televíznej veži Kamzík v Bratislave dokončujú pracovníci Hutných montáži z Ostravy montáž poslednej z 13 plošín okolo jadra veže. Foto: Archív TASR, 16.novembra 1970.

Pod tvar zrezaného dvojihlana – oktagonálu sa výrazne podpísali nároky na technologické zariadenia vo veži, ale aj podmienky, ktoré na bezpečnosť takejto výškovej stavby kládla statika. "Napríklad dovolený požadovaný výkyv bol len 0,5 stupňa, čo pri 200 m výške predstavuje iba jeden meter," upozornil. "Riziko silného nárazového vetra, ktorý je i dnes bežným javom, bol preto aj pri projektovaní a konštruovaní veľmi dôležitým faktorom, čo v statickom výpočte zohľadnil aj Juraj Kozák,“ dodal Májek.

Televízna veža priniesla pre autorov i staviteľov ďalšie úlohy, napríklad tzv. ťahané jadro. Dovtedy 90-metrové ťahané jadro nikto v bývalom Československu nezrealizoval, no odborníkom z vtedajšieho Priemstavu Bratislava sa to podľa Májeka podarilo. "Aj z pohľadu konštrukcie je potrebné poukázať na to, že ide o zavesenú konštrukciu, keď jednotlivé podlažia sú v rohoch zavesené," uviedol Májek. Priznal tiež, že podobu veže výrazne ovplyvnila aj požiadavka na panoramatické pohľady na vežu. "Útvar hlavného architekta kládol pri koncepcii dôraz na to, aby veža vhodne zapadla do prostredia bratislavského lesoparku, preto i spodné objekty sú pri panoramatických pohľadoch kryté stromami," ozrejmil hlavný inžinier a zodpovedný projektant architektúry všetkých objektov, ktoré sú súčasťou komplexu na bratislavskom Kamzíku.

Základný kameň Televíznej veže na Kamzíku položili v roku 1967, druhý televízny program bol spustený v roku 1974 a úplne dokončená bola stavba v roku 1975.


Klientská zóna

U nás sa dejú veci

U nás sa dejú veci

20.októbra - Jeseň na Trenčianskom hrade

Popoludnie plné zábavy

20.októbra - Očista Jahodníckych hájov

Čistenie životného prostredia v Martine

21.októbra - Otvorenie úseku pútnickej cesty

Svätoplukovo námestie v Nitre